17. júna 2011 navštívil Slovensko ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Ukrajinský prezident rokoval s našou hlavou štátu, prezidentom Ivanom Gašparovičom a s predsedníčkou vlády SR. Sprevádzal ho i slovenský minister zahraničia. Súčasťou delegácie ukrajinského prezidenta bola aj 28-členná delegácia podnikateľov, ktorí sa stretli so slovenskými podnikateľskými subjektmi. Priebeh návštevy i slovenské médiá komentovali s primeranou mierou pozornosti. . Všetko vyzeralo na prvý pohľad v rámci zaužívaných zvyklostí.
Napriek tomu sa zainteresovanému natíska otázka. Prečo ukrajinský prezident nestretol predsedu slovenského parlamentu R.Sulíka, ako káže diplomatický protokol? Veď i nášho prezidenta pri jeho zahraničných cestách štandardne prijímajú vždy všetci traja najvyšší ústavní činitelia - prezident/ka, premiér/ka a predseda/níčka parlamentu danej krajiny. Primeraným ospravedlním by bolo, ak by bol slovenský predseda nášho parlamentu vážne chorý alebo pracovne v zahraničí, kedy by sa uvažovalo o iných termínoch zrealizovania návštevy ukrajinského prezidenta. Napokon, takéto návštevy sa preto plánujú s dlhodobým predstihom a je prioritou, aby všetci mali zladené svoje pracovné programy.
Je preto nevysvetliteľné, ak 1.júna napíše Ministerstvo zahraničných vecí SR ukrajinskému veľvyslancovi v SR O.Havašimu , že predseda NR SR Richard Sulík nebude môcť „realizovať prijatie" ukrajinského prezidenta z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. A to i napriek tomu, že sa nachádzal na území SR a nemal žiadny vážny dôvod odmietnutia tohto významného stretnutia. Takéto signály diplomati čítajú veľmi dôsledne.
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2010 - 2014 deklaruje dôležitosť Ukrajiny pre celoeurópsku stabilitu a záväzok našej vlády viesť aktívny dialóg s predstaviteľmi tejto krajiny.
Natískajú sa nasledovné vysvetlenia pre tento neprofesionálny odkaz MZV SR ukrajinskému veľvyslancovi:
- Programové vyhlásenie vlády SR je bezcenným zdrapom papiera, ktorý si nikto nectí
- Predseda NR SR R.Sulík si nechce plniť svoje povinné protokolárne povinnosti (za slušný plat platený slovenskými platcami daní) a radšej sa hrá na Batmana/Supermana
- Minister zahraničia M. Dzurinda „kašle" na diplomatický protokol a sprehľadom oznamuje zahraničnému veľvyslancovi veľmi neprofesionálnym faxom, napísaným svojimi politicky nominovanými úradníkmi bez diplomatickej praxe, že slovenské husle škrípu.
Verím, že napriek likvidácii slušnej a rokmi budovanej diplomatickej služby SR sa ešte dobrá slanina na slovenské sláčiky nájde.
