Pritom predchádzajúca vláda Róberta Fica, počínajúc aktivitami jej podpredsedu Dušana Čaploviča, cez rezort zahraničia, až po Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len ÚSŽZ) na čele s Vilmou Prívarovou, naštartovala „bezproblémovú spoluprácu", čo je citované hodnotenie zo stanoviska Svetového združenia Slovákov v zahraničí (ďalej len SZSZ). Aj ja osobne, ako štátna tajomníčka MZV v rokoch 2006-2010, som mala možnosť mnohokrát hovoriť so zástupcami našich krajanských organizácii a spolkov. Nie, nebola to jednoduchá práca zladiť orchester pozostávajúci z hráčov, ktorí zastupovali resp. zastupujú rôznorodé skupiny ľudí. Počínajúc vysťahovalcami ešte z prvej Československej republiky, Slovenského štátu, po skončení 2.svetovej vojny, emigrantov po februári 1948, auguste 1968..., ale aj súčasných, našťastie už len migrantov, predovšetkým mladých ľudí. Osobitnou skupinou našich krajanov sú napr. dolnozemskí Slováci vo Vojvodine, v Maďarsku, na Zakarpatskej Ukrajine, v Českej republike, Poľsku, so špecifikami príčin ich krajanského statusu. Všetci sme si však uvedomovali ich postavenie a nezastupiteľnú úlohu pri zviditeľňovaní nášho Slovenska vo svete.
O to viac mrzí, že namiesto kontinuity práce s krajanmi sa slovenská verejnosť dozvedá o výraznom zhoršení úrovne spolupráce so súčasným vedením ÚSŽZ a o pochybnostiach pri predražených zákazkách, netransparentných obstarávaniach alebo objednávaní reklamy zo strany ÚSŽZ. Vrcholom ľadovca, o ktorom pred niekoľkými týždňami informovala aj agentúra SITA, bol podivuhodné podmienky zmluvy, uzatvorenej ÚSŽZ, na vytvorenie informačného portálu o živote krajanov.. Podobnou nehospodárnosťou zaváňa predražený web Slovenského centra vo Veľkej Británii, ale aj nezvyčajne vysoký počet platených externistov.
Najviac však zástupcom našich krajanských organizácii prekáža postup vedenia ÚSŽZ, ktorým podľa ich slov zlikvidoval tradičné aktivity, o.i.vydávanie časopisov vo Švédsku
alebo Francúzsku. Nehovoriac napríklad o podujatí „Dni slovenského zahraničia", ktoré mal minulý rok SZSZ organizovať v Srbsku. Proti situácii na ÚSZŽ začínajú pribúdať protestné hlasy aj z ďalších organizácii v USA, Poľsku, Českej republike, Švédsku atď. Svoj protest v týchto dňoch vyjadrila aj Slovenská liga v Amerike, organizácia s vyše storočnou tradíciou, ktorej predstavitelia podpisovali aj Pittsburskú a Clevelandskú dohodu. Z ich stanoviska mi dovoľte vybrať: "Sme presvedčení, že musí byť vyvodená osobná zodpovednosť za klientelistické kauzy, na ktoré upozorňujú aj médiá na Slovensku i v zahraničí, za nehospodárne nakladanie so štátnymi prostriedkami, za rozoštvávanie spolkov a diskriminačný prístup k nim, ako aj ich šikanovanie v rámci grantového systému, za likvidáciu viacerých krajanských časopisov, za nenaplnenie výšky grantových financií, garantovaných platnou vládnou koncepciou, i za destabilizáciu úradu neúmernými a nezdôvodnenými personálnymi výmenami. Už v júli minulého roku vyjadril prezident Slovenskej ligy v Amerike Daniel F. Tanzone sklamanie nad tým, že na Deň zahraničných Slovákov a Cyrilo-metodské oslavy v Bratislave a na Devíne nebola pozvaná Slovenská liga v Amerike a ani iné členské spolky Svetového združenia Slovákov v zahraničí z USA. „Neskôr sme sa dozvedeli, že podobne neboli prizvané ani významné spolky z iných krajín, ktoré vyjadrili kritiku voči praktikám súčasného vedenia ÚSZŽ. Upozornili sme aj na ďalšie nešváry, k žiadnej snahe o nápravu však nedošlo." Toľko citácia zo stanoviska Slovenskej ligy v Amerike.
Nemám dôvod pochybovať o korektnosti informácií, ktoré prichádzajú od našich krajanských spolkov a organizácii a ktoré svedčia o neuveriteľnom ignorantstve nielen súčasného vedenia ÚSZŽ a rezortu zahraničia, ale celej vlády Ivety Radičovej. Žiaľ, nikto z jej kabinetu nemá túto agendu v portfóliu a ÚSZŽ vôbec neponúka Slovákom v zahraničí priateľskú ruku. Kde sú dobré, zlaté časy Dušana Čaploviča, ktorého bolo v zahraničí vidieť aj počuť? Je to trestuhodné zanedbávanie spolupráce s takmer 1,5 miliónmi krajanov žijúcich po celom svete, ktorí môžu a chcú nielen významne prispieť k lobbingu a budovaniu imidžu Slovenska, ale sú zároveň najprirodzenejšími reprezentantmi našej kultúry, vedy a umenia.
Skúsme nadviazať na dobré zvyky z minulosti, a ako dobrý vodák spoznávať a rozvíjať túto silu, ktorá sa k nám hrdo hlási, aby nám pomáhala.
