Oficiálnym listom, ktorý bol doručený do slovenského parlamentu len jeden deň pred dátumom plánovaného stretnutia, t.j. 6.6.2011, nám maďarská strana s úplnou vážnosťou oznamuje dôvod v poradí už ďalšieho odloženia vzájomného stretnutia parlamentných zahraničných výborov.
Uvedený dôvod by mohol byť pre bežného človeka zrozumiteľný a pochopiteľný - údajne si nestihli zanalyzovať Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Základného zákona Maďarska z 27.mája 2011. Nestihli napriek tomu, že predmetné vyhlásenie predstavuje jednu stranu formátu A4. A všetci si vieme zrátať počet dní (11), ktoré na svoje potrebné analýzy mali, skôr než našu delegáciu odmietli prijať. I napriek tomu, že to naše slovenské vyhlásenie nehovorí nič principiálne nové ani závažné. Skôr naopak. Nehovorí takmer nič a považujem ho za zbytočné mrhanie času a papiera.
Skúsený diplomat musí vedieť, ako čítať takéto gestá a symboliku. Jednoducho, nechcú sa s nami baviť. Nechcú, ani nepotrebujú. Nechcú, lebo jasne čítajú konflikt medzi svojou ústavou a naším odmietnutím exteritoriálnych účinkov legislatívy Maďarska a slovenským uznaním individuálnych práv jednotlivca, a teda odmietnutím kolektívnych práv. Nepotrebujú, pretože súčasná slovenská vládna garnitúra aj tak s tým nič nerobí, a navyše považuje svoje ničnerobenie za prednosť.
Dokedy budeme čakať až nás láskavo Budapešť príjme ako rovného s rovným za jedným stolom aby sme sa porozprávali ako susedia v európskom dome?
Natíska sa mi jediná odpoveď - až keď my sami budeme správne čítať tieto signály a bude sa nám chcieť odpovedať na ne so zdravým sebavedomím rovnocenného partnera. Najprv však si musíme upratať na vlastnom dvore a nepodriaďovať záujmy nás všetkých jedinému z koaličných partnerov, len aby bol doma mier. Len aby sme mohli vládnuť, nech to stojí čo to stojí.
