Pravidlo vládnej kasty, že pokusy o stíhanie jej trestnej aktivity je treba stopnúť už na úrovni prokuratúry, platí najmä v prípadoch, kde by sa nehodila medializácia spojená so súdnym procesom. Prokuratúra, vzhľadom na svoju sovietsku štruktúru a komunisticko-hzdsácko-sdkúcko-kdhácko-smerácke obsadenie, funguje ako kedysi ÚV KSS, čiže nie ako strážca zákonnosti v zmysle zákona, ale ako strážca nemennosti beztrestnosti vládnej kasty (tomu áno, tomu nie, väčšinou nikomu nie, a kto sa opováži vládnu kastu obviniť, s tým si to vybavíme). Samozrejme, ak je vec medializovaná, a spolužiakov spolužiak nemá nič proti alebo dostane špeciálnu inštrukciu, môže sa prípadne aj urobiť propagačná akcia z trestnej veci, dokonca aj v prípade smeráka, ktorý už prípadne (dočasne) nie je členom vládnej kasty (inak povedané, je členom strany, ktorej členovia môžu všetko, ale kvôli tomu, že bol nejakým nedopatrením medializovaný ako napr. totálne hovädo, nateraz sa tvárime, že nie je členom vládnej kasty). I keď zase, ako súčasť štandardného repertoáru prokuratúry, sa ešte možno predvedie nejaké divadielko o tom, ako je to všetko inak.
Všeobecne uvoľnený prístup prokuratúry k stíhaniu trestnej činnosti je daný poznaním vládnej kasty, že na udržanie väčšinového názoru, že prokuratúra akože funguje (i keď, ako všetko, má svoje chybičky), by nebolo vhodné, aby bežní občania (páchatelia drobných trestných činov, ale aj takí lokálni a prípadne okresní smerácki a iní politickí alebo aj justiční mafiáni) boli nejako striktne stíhaní v situácii, kedy príslušníci vládnej kasty nie sú stíhaní absolútne vôbec za nič, a navyše plynule posúvajú hranice toho, čo si môžu dovoliť bez najmenšieho náznaku obavy z naozajstného trestného stíhania. Výsledkom tohto prístupu je čistá výhoda pre tých, ktorým nerobí problém klamať, kradnúť, podvádzať apod., s tomu zodpovedajúcim devastačným efektom na základné hodnotové nastavenie celej spoločnosti.
Na druhej strane, ak sa ale niekto reálne stavia proti vládnucej kaste, musí si dávať pozor. Tak, ako to bolo za komunistov. Pretože, ak si niekto trúfne na vládnu kastu alebo jej príslušníka, prokurátori, vedomí si svojej úlohy, sa nehrajú. Prestanú sa pretvarovať, že sa moria so všetkými tými nástenkovými, hrzdavoplatinovositkovými, teplovzdušnými, diaľničnými a inými korupčnými zlodejstvami, ktoré túto krajinu stoja za stovky miliónov ročne, a idú na vec tak, ako to bolo, keď šéfovia prokuratúry boli mladí. Tak napríklad recesista, ktorý si robil z Fica srandu a vyjadroval spoje preferencie tým, že uverejnil inzerát, že za hlas Ficovi chce €50 a za Kisku alebo Mezenskú mu stačí obed, zaplatil za to tým, že ho vyšetrovala ako zločinca Národná kriminálna agentúra (zrejme má NaKA voľnú kapacitu, pretože sa im zdá, že u nás sa žiadna seriózna korupcia nedeje – alebo jednoduchod dostali príkaz z hora, kto vie? A kto vie od koho?). V súlade s tým pán prokurátor Špeciálnej prokuratúry JUDr. Kuruc sa nezľakol ani toho, že jeho obžaloba bola inteligentne odpálkovaná Špecializovaným súdom a vec ženie na Najvyšší súd k Harabinovi sťažnosťou, za ktorú by sa nemusel hanbiť naozaj žiaden odchovanec sovietskeho generálneho prokurátora Vyšinského („obvinený sa k skutku priznal a jeho priznaniu nasvedčujú aj ďalšie dôkazy...“) – totálne intelektuálne perly, hodné doživotného štátneho zamestnanca v totálne chránenom postavení s totálne nadpriemerným platom!
Darmo, ak sa niekto dotkne vládnucej kasty, musí si to rozmyslieť! Takúto zastrašovaciu taktiku prokuratúra používa nielen preto, že je to akosi v „genetickom“ základe jej kľúčových členov (do vedúcich postov, a na prokuratúru vôbec, sa dlhodobo zjavne akosi vyberajú len takí, ktorí majú príslušné „predpoklady“, ako pani napr. sestra pána Fica), ale zjavne aj z politického príkazu tak, aby sa zastrašili menej odvážni opovážlivci (tu je vhodné zdôrazniť, že takto to bolo nastavené za všetkých doterajších vlád, i keď terajšie hrubiánske prokurátorské kádre typu Bonnano alebo Malinová boli predtým prevažne v takpovediac čiastočne spiacom móde).
Príkladom toho, ako prokuratúra takto „pracuje“, je napr. v celku bežná prax, že keď niekto podá trestné oznámenie týkajúce sa príslušníka vládnej kasty, vyšetrovateľ akože vyšetruje, ale prokurátor zisťuje odkiaľ sa oznamovateľ dozvedel informácie. To preto, aby ho mohol kompromitovať alebo aspoň zastrašovať. Toho som bol svedkom aj osobne, keď Lucia Nicholsonová, poslankyňa NR SR za SaS, bola predvolaná na výpoveď v súvislosti s jej trestným oznámením pre podozrenie na obchodovanie s deťmi. Na vypočutí k jej oznámeniu sa z neznámych príčin zúčastnila prokurátorka, ktorá vo chvíli, o ktorej si asi myslela, že je vhodná, spôsobom, ktorým sa vypočúvalo na ŠtB, vyštekla otázku, že odkiaľ má Lucia Nicholsonová, opakujem: poslankyňa Národne rady SR, citované informácie. Takže prítomnosť pani prokurátorky nebola o tom, či Luciou Nicholsonovou oznamované podozrenie je oprávnené, ale o tom, ako sa táto dostala k informáciám, ktoré také podozrenie oprávňujú. Inými slovami, nie ochrana pred páchaním trestných činov, ale ochrana páchateľov! Nie som si istý, ako by niekto s nie až tak výnimočnou verbálnou pohotovosťou akú má Lucia, a navyše bez pomoci prítomného právneho zástupcu, uniesol takýto atak u Dvoch levov.
Samozrejme, súčasný šéf prokuratúry, ktorý veľmi dobre vie, na čo bol dosadený tam, kde je, a v porovnaní s jeho orazeným, SDKÚ-KDH a všetkými ostatnými „štandardnými“ politickými stranami dosadeným a držaným predchodcom (a jeho „Bonnano“ námestníkom) používa trochu sofistikovanejšie postupy a maskovacie manévre, avšak s identickým výsledkom - totálne bezprávie a beztrestnosť pre vládnu kastu.
Prokuratúra potrebuje drastickú zmenu. Je nevyhnutné, aby prestala byť právnou ochrankou vládnucej kasty a stala sa tým, čím má byť – právnym zástupcom záujmov štátu, pričom štátom nie je Ficova organizovaná skupina ani žiadna iná skupina politikov, ktorí ožobračujú vlastný národ pod ochranou prokuratúry a súdov.
Súčasťou takej zmeny musí byť:
Odstránenie všetkých komunistických kádrov z prokuratúry. Je nemysliteľné, aby ochrancami zákona boli ľudia, ktorí boli členmi organizácie zločincov KSS a zločinnej organizácie KSČ;
Otvorenie prokuratúry všetkým kvalifikovaným a hlavne morálne a osobnostne zdatným právnikom tak, aby prokuratúra nebola organizáciou vyvolených, ktorí fungujú ako klan;
Zavedenie striktnej disciplinárnej zodpovednosti posudzovanej nie prokurátormi, ale disciplinárnymi súdmi tak, ako je to v Čechách, pričom základných disciplinárnym trestom pri všetkých úmyselných previneniach musí byť minimálne odchod z prokuratúry; a
Zavedenie súkromnej žalovateľnosti všetkých trestných činov podobne, ako tomu bolo na Slovensku do r. 1950, teda v situácii, kedy prokurátor odmietne žalovať, bude poškodený mať možnosť žalovať za pomoci svojho advokáta, ktorý potom bude mať postavenie rovnaké ako má prokurátor. Ak pritom bude takýto poškodený úspešný, náklady jeho právneho zastúpenia mu nahradí prokuratúra a tieto budú zosobnené prokurátorovi, ktorý rozhodol o zastavení trestného stíhania, poprípade podkladom pre jeho disciplinárne alebo iné stíhanie.
