Prezident Kiska v prejave vyhlásil, že o vymenovaní teraz navrhovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu nerozhodne, a to s poukazom na jeho povinnosť, potvrdenú nálezom Ústavného súdu vo veci Čentéš, preveriť, či kandidáti majú predpoklady na výkon takejto funkcie a ďalej postupovať podľa výsledku takého preverenia. Predpokladal som, že nikto nepochybuje o tom, že základným predpokladom pre menovanie na takúto funkciu je prítomnosť zodpovedajúcich morálnych vlastností daného kandidáta.
Reakcia Denníka N je preto pre mňa zarážajúca. Zdá sa, že v nej nejde o to, aby na Slovensku bol lepší život, aby sa uľavilo tým, ktorých denno-denne klamú slovenské súdy, ničia ich životy a privádzajú do zúfalstva. Zdá sa (ako viackrát predtým), ako keby išlo len o to, aby si redaktori Denníka N presadili svoju pravdu. Bohužiaľ*.
V článku „Kiska vyhlásil vojnu“ salónni demokrati v Denníku N dosť neohrabaných spôsobom deklarujú svoje postoje tak, že sa zastávajú toho, aby v našej krajine, v rozpore s tým, čo je bežné v demokraciách, nebola sila, ktorá by mohla byť protiváhou vládo-parlamentu pri menovaní neodvolateľných funkcionárov, najmä v justícii, teda aby nebol nikto, kto by mohol vniesť protiváhu, nutnosť zváženia a verejnú polemiku k rozhodnutiu najmocnejšieho, či už je to Mečiar, Dzurinda** alebo Fico.
Zdá sa, že redaktori Denníka N chápu naše ústavné práva tak, že tieto sú až na druhom mieste a že Ústavu je potrebné akosi interpretovať v náš neprospech a v prospech zločincov, ktorí nám tu (za pomoci neraz aj „ich“ Ústavného súdu) vládli a vládnu. A teda, že pravidlá týkajúce sa menovania sudcov Ústavného súdu sú tu na to, aby naďalej zabezpečovali jeho postavenie ako najvyššej inštancie právnej bezpečnostnej služby kamarily momentálneho vodcu (Mečiara, Dzurindu a Fica). Že v situácii, kedy o zvolení kandidáta na Ústavného sudcu rozhoduje jediný človek (Fico, a predtým Dzurinda a Mečiar), ustanovenie Ústavy o tom, že prezident má povinnosť svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov podľa svojho svedomia a presvedčenia, pričom nie je viazaný príkazmi, znamená týchto zlojedov*** poslúchať do bodky aj v tom zmysle, že vodca stanovil napr. niekoho celkom amorálneho za nominanta na sudcu a prezident riadny chod Ústavného súdu zabezpečuje tak, že ho bez ďalšieho vymenuje.
Je teda obrazom morálnej a intelektuálnej hĺbky Denníka N, že nevyberaným spôsobom kritizuje prezidenta Kisku za to, že poníma svoju funkciu tak, ako je to v prospech nás všetkých a že nám dáva jasné signály, že záleží na tom, aby na Ústavnom súde neprevažovali kriminálnici a sociopati (vysvetlenie pojmu napr. tu) a že mu Ústava prikazuje konať v súlade nie s potrebou formálneho naplnenia jej ustanovení, ale tak, ako je to v prospech rozvoja tejto spoločnosti, v čom by Ústavný súd mohol hrať, ale nehrá, kľúčovú rolu.
V zmysle uvedeného, a v rozpore s tým, čo tvrdí Denník N, prezident musí zotrvať na svojom stanovisku bez ohľadu na výsledok parlamentných volieb. Až do doby, kedy Fico alebo prípadne nejaký nový vládca pochopí, že ak chce mať vymenovaných ďalších ústavných sudcov, musí navrhnúť takých, ktorí na to majú zodpovedajúce morálne predpoklady.
A ešte v niečom Denník N akosi nedosiahol potrebnú hĺbku pochopenia podstaty veci. To keď (zahanbujúco) uvádza, že prezident Kiska získal oprávnenie dané mu rozhodnutím Ústavného súdu vo veci Čentéš akosi neoprávnene, pretože bolo určené pre iného prezidenta - Fica. Denník N nechápe, že nebolo a nie je vylúčené, že toto rozhodnutie a to, čo mu predchádzalo, mohlo vážnym dielom prispieť k zvoleniu Andreja Kisku, keď si voliči uvedomili to, ako by naša krajina mohla vyzerať, keby právomoc vymenovávať a nevymenovávať kandidátov na ústavné funkcie mal mať Fico a tento by s touto právomocou nakladal tak, ako to robil Gašparovič.
_________________________________________
* Bohužiaľ, Denník N sa vyprofiloval ako veľký zástanca formálnej demokracie SDKÚ typu (všetko je OK dokiaľ pod záštitou nami kontrolovaných súdov, polície a prokuratúry môžeme kradnúť tak, že sa o tom nepíše, a ekonomika ako-tak funguje). Zdá sa, že je im jedno, či Slovensko bude naďalej teritóriom oligarchov, s väčšinou národa ohlupovanou politikmi a nesamostatnými resp. nevyzretými médiami a s „elitou“, ktorá sa definuje účasťou na plese v opere (v Bratislave).
**Mikuláš Dzurinda napr. nainštaloval do vedenia prokuratúry komunistického vojenského prokurátora Trnku a špeciálneho prokurátora Kováčika, čím stanovil na dlhé desaťročia spôsob (ne)stíhania trestných činov politikov a ich oligarchov. Mikuláš Dzurinda sa podľa spisu Gorila musel o 200 miliónový lup podeliť so šéfom KDH Hrušovským.
***Zlojed je český novotvar, ktorý znamená: človek, ktorý má nulové morálne hodnoty a ktorý urobí čokoľvek pre svoj prospech bez ohľadu na následky pre ostatných, medzi "zlojedov" sa počítajú tiež tí, ktorí úmyselne robia zlé veci, aj keď to pre nich možno nie je výhodné, ale spravidla si tým liečia mindráky
