Podľa aj doteraz platného Obchodného zákonníka majú členovia štatutárneho orgánu (a tiež dozornej rady) spoločnosti osobnú zodpovednosť za riadne vedenie spoločnosti. Za túto zodpovednosť ručia celým svojim majetkom bez obmedzenia a môžu sa jej zbaviť len ak preukážu, že ani pri najlepšej vôli nemohli záujmy spoločnosti hájiť s lepším výsledkom, pričom sa vychádza z toho, že majú povinnosť uprednostniť záujmy spoločnosti pred záujmami vlastnými. Inými slovami, na rozdiel od trestného konania, ktorým sa kamaráti p. Širokého veselo oháňajú, pretože vedia, že mu nič nedokážu, v prípade zodpovednosti podľa obchodného zákonníka, musí člen predstavenstva (a dozornej rady) preukázať, že nemohol negatívnym dôsledkom svojho pôsobenia zabrániť.
Problém je, že na to, aby sa takáto zodpovednosť člena predstavenstva a dozornej rady uplatnila, musí žalovať samotná spoločnosť, pretože tá jediná má prístup k informáciám, ktoré sú pre úspešnosť takej žaloby nevyhnutné. Spoločnosť môže konať len prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, a teda, prirodzene, to musí byť štatutárny orgán nový, inak by pokyn na žalobu dával štatutárny orgán proti sebe.
Je možný aj prípad, kedy môže za spoločnosť žalovať aj člen dozornej rady, ale ten by nesmel byť v područí predstavenstva a musel by mať prístup k tým informáciám o konaní členov predstavenstva, ktoré dozorná rada obvykle nemá.
Žalovať členov predstavenstva môžu aj veritelia, ale ich postavenie v tomto je ešte ťažšie ako postavenie členov dozornej rady, pretože sa len ťažko budú dostávať k potrebným dôkazom o prešľapoch členov predstavenstva. Vzhľadom ale na zákonnú povinnosť členov predstavenstva v prípade pochybnosti preukázať, že škode nemohli zabrániť, by takáto žaloba nemusela byť neúspešná.
A ešte tie ustanovenia Obchodného zákonníka
§ 194
(5) Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
(6) Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že
a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom,
b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a,
c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a,
d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom,
e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,
(f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu.
(7) Člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada.
(8) Dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania.
(9) Nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.
