Jeden slávny advokát, ktorý už nie je medzi nami, vraj kedysi citoval svojho klienta:
„Načo by som si kupoval advokáta, keď si môžem kúpiť sudcu“. Neviem, či to takto naozaj bolo povedané, ale z nedávnych vyhlásení dvoch politikov s najvyššími preferenciami (teda podľa voličov alebo prieskumových agentúr zrejme najschopnejších a najprospešnejších pre Slovensko) sa zdá, že to tak naozaj je.
"Rešpektujem rozhodnutia súdov, nepôjdem v žiadnom prípade proti nim. Nebudeme však tolerovať vytváranie 30-miliónových súdnych sporov z ničoho. Prijali sme preto dnes rozhodnutie a dávame do parlamentu návrh, že exekučnú imunitu budeme poskytovať aj všetkým spoločnostiam, ktoré sú 100-% štátne spoločnosti s povolením na výrobu a rozvod tepla ....“
Tomuto vyhláseniu je treba rozumieť takto:
Je jasné, že súdy rozhodujú ako chcú, teda ako sú sudcovia podplatení, a to je v poriadku, pretože naša politicko-oligarchická mafia to tak potrebuje, ale v prípadoch, kde z toho môžeme mať politický problém, prípadne tam, kde z toho môžeme politicky vyťažiť, tam to odstrihneme (inde, nie).
Povedal R. Procházka:
Najprv (22.8.2012):
„Pre mňa osobne ide v prvom rade o to, že považujem za svoje osobné profesné vyznamenanie, že keď niekto taký veľký a s takou možnosťou výberu, ako Penta, potreboval právnu službu v konaní pred ústavným súdom, obrátil sa na mňa. Áno, priatelia, som hrdý na to, že som tú robotu dostal a spravil ju tak, že som vo všetkých tých veciach (boli tuším dokopy dve alebo tri) v Košiciach uspel. Hrdý!“
Potom (16.11.2015) je to už trochu „ochalanované“, ale stále ešte „hrdé“:
„...na všeobecnom súde prehrali a že sa im zdalo, že to bolo nespravodlivé, že nemali garantované svoje procesné práva a mali pocit, že bolo porušené ich právo na prístup k súdnej ochrane.
Tak som sa na to s chalanmi v kancelárii pozrel a zistil som, že to celkom nesedí, že sa to dá napísať tak, aby som sa za tú robotu nemusel hanbiť. Napísali sme to a to bol koniec.“.
Už trochu menej hrdé, keďže vraj Ústavný súd rozhodol senátom (Dobrík, Tkáčik, Auxt), ktorého všetci členovia boli zvolení Smeráckym parlamentom (a vymenovaní "prezidentom Smeru"):
„Tá práca bola dobrá, bola úspešná, rozhodol o nej senát, ktorého členovia sa do svojich funkcií vďaka parlamentnej väčšine v roku 2006 až 2016, a to je celé“.
Zhrniem:
Slávne víťazstvo na Ústavnom súde v prospech Penty bolo v dôsledku skutočnosti, že členovia senátu boli nominanti Smeru, a nie výnimočnosti R. Procházku a jeho chalanov.
To, že je to tak (teda, že sudcovia rozhodujú ako chcú a niekedy sa to ani Ficovi nehodí), vie nielen R. Procházka, aj samotný Fico. Preto sa, ruka v ruke so všetkými, ktorí nedúfajú (alebo nechcú dúfať), že súdy budú u nás niekedy rozhodovať podľa práva, rozhodli ešte rozšíriť zjavne protiústavný zákon, ktorým sa zabezpečuje tzv. exekučná imunita štátu a jeho firmám (pre tých, ktorí si nepamätajú, pripomínam, že táto právna úprava obchádza nález Ústavného súdu, ktorým bol – na podnet pripravený mojou právnou kanceláriou – zrušený pôvodný zákon s tým istým účelom).
My, bežní občania, nárok na súdnu ochranu v súlade s ústavou nemáme, pretože súdy sú skorumpované. Štát na korupciu na súdoch našiel liek: imunita len preňho samého. Pre nás nie. A zázrak je na svete: Skorumpované súdy už nevadia!
