Keďže veľká väčšina našich sudcov vo významnejšom postavení sú bývalí komunisti alebo ich odchovanci (tzv. Harabinove deti), majú veľmi „pragmatický“ vzťah k základným princípom spravodlivosti. Ako spieva J.S.Hedl (jestli to půjde nebudem si lhát), uplatňujú filozofiu, že spravodlivosť platí pre všetkých, ale len ak im to vyhovuje. No a Ficov ministrík spravodlivosti im v tom výdatne pomáha.
Tak napríklad, keď JUDr. Sádovský, predseda Krajského súdu v Bratislave, a navyše člen Súdnej rady, rozhodol o tom, že v Harabinovej veci, kde žaluje Slovenskú republiku (prostredníctvom Generálnej prokuratúry) o 150.000 Eur, mal opäť rozhodovať senát, ktorý už raz Harabinovi nevyhovel, veľmi flexibilne jeho vec „prerozdelil“ senátu, ktorý akosi rozhodol diametrálne odlišne, teda v prospech Harabina. Keď sa tak trochu začali niektoré médiá veľmi jemne ozývať, že ako čo to má znamenať, pán Fico ministrík zaujal zásadné stanovisko:
"Predseda Krajského súdu vykonal svoje riadiace akty z pohľadu rozdeľovania práce úplne legitímne a v súlade so zákonom bez toho, že by bol spôsobený nejaký zásah v prospech niektorej z procesných strán".
Predseda Krajského súdu v Bratislave, člen súdnej rady JUDr. Sádovský k tomu uviedol dve zaujímavé hlášky:
Prvá bola v tom zmysle, že pôvodný senát nebol činný, teda, že nerozhodoval asi rok (ale pritom neuviedol, že na jeho súde veselo veci sedia bez akéhokoľvek úkonu oveľa dlhšie – dva roky podľa viacerých skúseností nie sú nič výnimočné), takže musel konať, pričom by nás bežných smrteľníkov zaujímalo, prečo takýto akútny záchvat zmyslu pre povinnosť necíti pri všetkých tých ostatných prípadoch, ktoré na jeho súde sedia a sedia a sedia (a potom prípadne taký sudca je povýšený na Najvyšší súd). Dôsledkom personálneho poddimenzovania KS BA bola aj skutočnosť zmeny senátu.
Druhou veľmi "vážne" a "odvážne" stanovil, že ak by manipuloval s vecou, dopustil by sa trestného činu (pričom nám zabudol uviesť koľko predsedov súdov bolo dosiaľ trestne stíhaných a či to náhodou nie je tak, že vďaka tomu, ako u nás funguje prokuratúra, má garantovanú faktickú imunitu).
No, a že sa vec vyvíjala takto pekne v prospech nášho pána Harabina (a v neprospech nás, čo platíme nielen jeho ale aj celú túto mašinériu) asi nie je žiadna veľká náhoda, čo potvrdzuje skutočnosť, že s tichým súhlasom pána ministríka sa v súdnictve etablujú tí, čo rozhodujú nie podľa zákona ale v záujme przniteľov spravodlivosti.
No ale, čo sa nestalo, akýmsi nedopatrením, neustriehnutím, zhodou okolností a napriek maximálnej snahe príslušnej Harabinovej "dcérky", Najvyšší súd rozhodol, že došlo k neprípustnému manipulovaniu so spisom.
Čo toto teraz znamená?! Ministrík spravodlivosti si vymýšľal? Šálil nás? Alebo si len myslel, že mu to prejde (veď kto by si pomyslel, že dôjde k takémuto „nedopatreniu“- Najvyšší súd rozhodol podľa práva – vrchol!)? Nemal by odstúpiť alebo byť odvolaný minister spravodlivosti, ktorý svojim vyhlásením kryje hrubú nezákonnosť, potvrdenú Najvyšším súdom?
A JUDr. Sádovský, predseda Krajského súdu v Bratislave, člen Súdnej rady: Dopustil sa trestného činu, ako to sám povedal, alebo nie? Vie príslušná zametačská organizácia (známa tiež ako Špeciálna prokuratúra) čo má robiť?
Iste, všetci vedia, čo majú robiť a každý hrá svoju rolu tak, aby všetko fungovalo ako doposiaľ, aby ministrík bol akože pán pekný, sudcovia akože slušní, prokurátori vééľmi dôležití a všetci spoločne tu zabetónovávali vládu bezprávia. Nič sa nezmenilo a ani tak ľahko nezmení. Komu to takto vyhovuje?
