V súvislosti s novelami trestných kódexov, opakovane a narýchlo prijímanými vládnou koalíciou, opoziční politici často označujú Fica a ľudí z jeho skupiny ako „babrákov“. Nie je to správne, lebo to nie je pravdivé ani politicky výhodné.
Babrákom označujeme niekoho, kto sa o niečo pokúša, ale, hlavne preto, že nemá na to dosť predpokladov, sa mu to ne(po)darí. Dobrým príkladom babráctva je napríklad to, keď sa niekto, kto má v rukách vec, na ktorej mu nesmierne záleží, aby sa uchovala a prekvitala, túto odovzdá do rúk niekoho, kto má presne opačný záujem. Teda, babrák chce chrániť vec, na ktorej mu tak veľmi záleží, ale, keďže je babrák (robí veci, ktoré by nemal mať možnosť robiť), nevie rozoznať, čo sa s ňou môže stať v rukách iného ani to, že tento niekto iný má presne opačný záujem ako on.
Pri Ficových novelách trestných kódexov je to celkom iné. Fico a jeho skupina nechce meniť svoju (pôvodnú) novelu trestných kódexov. K jej zmenám ich núti len Európska komisia, nie ich akási neúspešná (babrácka) snaha o zlepšenie toho, čo už raz prijali.
Prijali pôvodne to, čo im umožní čo najväčšiu možnú beztrestnosť (pri zachovaní akého-takého zdania normálnosti členského štátu Európskej únie) a teraz len cieľavedome a s brzdou na nohe popúšťajú z toho, čo svojou pôvodnou novelou dosiahli. Hľadajú tak absolútne minimum toho, čo musia prijať na to, aby im Európska komisia nekrátila peniaze a zároveň maximum na to, aby bolo možné oslobodiť tých (či uľahčiť tým) z ich skupiny, ohľadom ktorých sa im to dosiaľ nepodarilo.
Opozícia by mala o skutočných motiváciách Ficovej skupiny pri prijímaní zákonov hovoriť viac pravdivo, teda, že Fico a spol. sú vedení len snahou o konsolidáciu (a nezmeniteľnosť) svojej moci a o zastrašenie tých, ktorí by prípadne niekedy v budúcnosti zvažovali si dovoliť to, o čo sa pokúsili v minulosti. A že súčasťou takej snahy je, samozrejme, aj legislatívne a exekutívne odmeňovanie tých, ktorí sú verní presvedčeniu, že to, čo sa (zdalo, že) bolo, sa už nikdy nevráti.
Označovanie Fica a spol. za babrákov je tiež nezrozumiteľné pre voličov, o ktorých podporu opozícia usiluje. Je tomu tak preto, že babráctvo je vlastnosťou prirodzene spájanou s celkom inými politikmi, než Fico a spol. Kto za babráka označuje Fica a spol., ženie preto vodu na mlyn tým, ktorí tvrdia, že Ficovi oponenti len ohovárajú a zakrývajú tým svoju vlastnú nedostatočnosť.
Pravda o motívoch legislatívnych a iných počinov Ficovej skupiny sa nepochybne ťažšie vysvetľuje, ale je to cesta k poznaniu toho, čo sa na Slovensku deje, a tým i k lepšiemu oceneniu snáh opozície ich nádejnými podporovateľmi. Len tvrdošijným zdôrazňovaním pravdy sa totiž môže vytvoriť základ pre ozajstné vyhranenie sa opozície proti prebiehajúcemu (dobiehajúcemu) únosu štátu.
