Politické hnutie, ktoré má dlhú históriu spolupráce so všelikým, prišlo teraz s návrhom ústavného zákona o tzv. "kultúrno-etických otázkach".
Týmto návrhom "jasne zadeklarujeme zvrchovanosť SR v kultúrno-etických otázkach. Budeme navrhovať, aby sa jasne zakotvilo, že o týchto veciach budeme rozhodovať doma, že otázka rodiny, premeny muža na ženu, otázka vzdelávania, výchovy detí, práv rodičov o tom, ako sú vzdelávané ich deti, sú veci mimoriadne závažné a musia mať jasné ústavné zakotvenie", sa vyjadril podpredseda KDH, bývalý predseda advokátskej komory a minister spravodlivosti vo vláde E. Hegera, Viliam Karas.
O advokátoch platí, že sú povinní poznať právo. Z tejto skutočnosti plynú aj moje závery o tom, čo je možné usudzovať z takéhoto vyhlásenia pána ex-ministra Karasa. Tu je potrebné zdôrazniť, že súčasťou nášho práva sú aj právne normy Európskej únie, a to vrátane rozhodnutí európskych súdov. Tieto normy a rozhodnutia sú pritom nášmu "domácemu" právu nadradené, a to vrátane ústavy.
Keďže, ako som uviedol, musíme vychádzať z toho, že pán Karas uvedené vie a, predpokladám, že svoj návrh KDH myslí vážne (o tom, ako k jeho prijatiu môžu prípadne dospieť, viac nižšie), je potrebné urobiť záver, že KDH chce konflikt s Európskou úniou. Chce, aby sme sa dostali niekam na úroveň Maďarska, ktoré je s Európskou úniou v permanentnom konflikte, alebo, prípadne, počíta aj s tým, že sa Slovensko ocitne tam, kde je Spojené kráľovstvo - mimo Európskej únie.
Lebo tvrdenie, že "v týchto veciach budeme rozhodovať doma" je hrubý právnický nonsens, právne možný len za cenu ťažkých sporov s Európskou úniou alebo jej opustenia. To preto, že európske normy a rozhodnutia nie je možné oddeliť, a už vôbec (ani v ústave) podriadiť domácemu právu. Je množstvo príkladov a situácii, z ktorých je (a bývalému ministrovi spravodlivosti a predsedovi advokátskej komory musí byť) jasné, prečo je tomu tak. Zmena ústavy tak, ako to teraz navrhuje KDH, je závažný protieurópsky počin. A to bez ohľadu na možnosti formálneho a praktického úspechu takého návrhu.
Fico teraz potrebuje odklon pozornosti verejnosti od svojich fatálnych zlyhaní. Zmena debaty na takú, ktorá rozdeľuje opozíciu (a spája jej časť s Ficovou koalíciou) bude preto preňho veľmi vítaná.
Je preto otázkou aj to, ako si KDH predstavuje dosiahnuť úspech s ich týmto návrhom. Odhliadnuc od zničujúcej a spoločnosť rozdeľujúcej debaty v Národnej rade, kde by sa formálne o takom návrhu rozhodovalo (ústavné zákony prezident nepodpisuje), je vhodné si predstaviť, ako by hlasovanie o ňom mohlo prebiehať.
Kto ovláda parlamentné počty a históriu, a navyše vezme v úvahu nové putinovské smerovanie našej vlády, si vie predstaviť, ako by to mohlo dopadnúť. A to už nehovorím o tom, aké pnutia by prijatie takého návrhu vyvolalo na úrovni ústavného súdu, ktorý, pripomínam, rozhoduje aj o súlade ústavných zákonov s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovensko viazané.
Takže nie je jasné, ako to pán Karas a jeho KDH myslí.
Alebo je to len o tom, že tí, čo pomohli Ficovi v minulosti, by mu pod zástavou putinovského protieurópskeho ultrakonzervativizmu mohli pomôcť aj teraz? Keď to tak veľmi potrebuje?
