Pokiaľ viem, začalo to už v rozhovore v Lidových novinách, kde veľmi neslušne označil stanovisko Richarda Sulíka k Eurovalu za jeho exhibíciu obdobnú tým Slotovým. To som bral skôr ako skĺznutie pána Procházku do jeho vlastného exhibicionizmu v prostredí, ako to už v Čechách niekedy býva, nekritického postoja k slovenských osobnostiam verejného života zo strany (inak skvelého) redaktora Lidových novín.
Mňa k napísaniu tohto blogu primäl blog Radoslava Procházku, kde napriek opakovanému formálnemu ubezpečeniu o rešpektovaní stanoviska SaS toto zatracuje tak dôkladne, že sa až človek musí zamýšľať nad tým, či tak nerobí preto, že má pochybnosti o správnosti vlastného postoja. Ako keby sa predmetný spor stal otázkou viery a nie rozumu. Nevyvážený prístup pána Procházku k stranám sporu je vidieť z toho, že neuviedol ani jedno slovo o tom, čo stranu SaS k jej stanovisku viedlo (nájdete tu ) alebo o tom, že v nejednej z ostatných krajín Eurozóny bol súhlas parlamentu dosiahnutý práve hlasmi opozície bez toho, že by kohokoľvek napadlo ohrozovať tým vládu. Miesto toho ponúkol opatrnú chválu na jednotlivcov z radov SaS (v miere, o ktorej každý vie, a tak sa nedá poprieť). Výsledkom jeho úsilia tak akosi zostáva, že pohnútky SaS sú nízke a pohnútky „Eurovalistov“ sú tie najvyššie.
To všetko bez uvedenia čo i len jedného vecného dôvodu postoja Eurovalistov (ako vieme, dôvody na hlasovanie NR SR za Euroval neexistujú, okrem informácie, že zaň hlasovali parlamenty všetkých 16-tich ostatných krajín Eurozóny v kontexte, že Slovenská vláda nemá dosť sebavedomia na to, aby konala inak). Pritom toto všetko je pánom Procházkom naservírované v póze profesora práva a arbitra politickej kultúry vydávajúceho nenapadnuteľné závery. Na to, aby nimi boli, by však bolo nutné, aby dôvody stanovísk oboch strán boli vysvetlené tak, aby z ich porovnania mohlo vzísť poznanie o tom, ktorá zo strán má pravdu. Tomu sa pán Procházka ale vždy obratne vyhýba. Preto je teda namieste povedať rovno: Radoslav Procházka je v plnom prúde politickej kampane a všetky jeho rozhovory a blogy je treba tak brať.
V súlade s tým, keďže sme v predvolebnej kampani, pán Procházka nezabudol, samozrejme, pripomenúť svoje úsilie (spolu s Luciou Žitňanskou) o pozitívne zmeny v súdnictve ako dôkaz jeho nezmieriteľnosti s Ficom. K tomu toľko: Tie zmeny skončia len ako poznámka pod čiarou v momente kedy sa vlády ujme Fico. Ten Fico, s ktorým strana pána Procházku ide do volieb.
