Otázkou však je, či napriek tomu, čo by sa mohlo zdať, je takýto krok v súlade s ústavou. Lepšie povedané, v súlade s jej materiálnym jadrom.
Pri “bleskovom” odvolaní členov súdnej rady vychádza vláda RF4 z ústavného zákona prijatého Národnou radou v roku 2020, ktorý výslovne stanovil, že všetkých členov súdnej rady, teda aj tých, ktorých vymenovala vláda (a tiež parlament a prezident), je možné odvolať aj pred uplynutím ich 5-ročného funkčného obdobia.
Súlad tohto ústavného zákona s jadrom ústavy však nebol v tejto situácii testovaný, pretože v danom čase, keď tento ústavný zákon bol prijatý, došlo k tomu, že členovia súdnej rady, ktorých odvolanie v uvedenom zmysle v tom čase prichádzalo v úvahu, odstúpili sami, teda nečakali na to, že budú odvolaní.
A tiež došlo k tomu, že parlament zakázal ústavnému súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, na čom stroskotalo podanie dnešných koaličných poslancov (SMER a spol.), ktorí taký ústavný zákon napadli na ústavnom súde.
Nebol ale nikto, kto by z pozície člena súdnej rady, odvolaného podľa uvedeného ústavného zákona, tento napadol pre jeho nesúlad s materiálnym jadrom ústavy.
K otestovaniu súladu ústavného zákona, ktorý umožnil odvolávanie členov súdnej rady, s mateiálnym jadrom ústavy by možno mohlo dôjsť práve teraz, a to navzdory ústavnému zákonu, ktorým bolo odobraté ústavnému súdu právo posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou.
K tomu námatkou vidím ako relevantné aj nasledujúce pasáže zo známeho rozhodnutia Ústavného súdu o previerkach sudcov, ktorý našiel nesúdad ústavného zákona s jadrom ústavy tam, kde sa jedná o nezávislosť súdnej moci.
Nález PL. ÚS 21_2014 (1)
112. Vychádzajúc zo svojej dovtedajšej judikatúry ústavný súd napokon v rámci rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 2/2012 z 18. novembra 2015 pristúpil aj ku komplexnému vymedzeniu postavenia súdnej rady v ústavnom poriadku Slovenskej republiky, pričom ústavnoprávne zadefinoval súdnu radu takto: „Súdna rada Slovenskej republiky je osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci garantujúci predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu, zodpovedajúci za chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnictva, ako aj transparentnosť súdnictva, a tak by mal byť plnohodnotným partnerom moci zákonodarnej a výkonnej.“
PLz. ÚS 2/2018 z 19. septembra 2018, ktorým ústavný súd v súvislosti s otázkou nezávislosti členov súdnej rady konštatoval: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky nie je možné odvolať v priebehu jeho 5-ročného funkčného obdobia orgánom, ktorý ho na tento post nominoval, lebo len tak sa zaručí jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.“
169. Ústavný súd na základe vykonanej právnej analýzy dospel k záveru, že (i) aj ústava obsahuje implicitné materiálne jadro. Základ implicitného materiálneho jadra ústavy tvoria princípy demokratického a právneho štátu a medzi nimi aj princíp deľby moci a s ním súvisiaca nezávislosť súdnej moci; (ii) implicitnému materiálnemu jadru ústavy nemôžu odporovať ani ústavné zákony; (iii) ústavný súd je oprávnený preskúmať prípadný rozpor noriem ústavného zákona s implicitným materiálnym jadrom ústavy a ak zistí rozpor, je oprávnený vysloviť nesúlad noriem ústavného zákona s implicitným materiálnym jadrom ústavy.
Bude teda zaujímavé, či a ako sa jednotliví (teraz či v budúcnosti) odvolaní členovia súdnej rady postavia k ich odvolaniu. Myslím, že demokraciu je potrebné brániť, a tu je na to vhodná príležitosť.
