Tak napríklad článok L. Filu http://komentare.sme.sk/c/7286299/postar-kiska.html: Ak aj odhliadneme od úplne nevhodného familiárneho označovania nášho pána prezidenta, (typicky) povrchných a z nedostatku informovanosti prameniacich komentárov o prezidentovi Zemanovi a od až takmer urážlivých súvisiacich paralel, je k názorom, že pán prezident by v súvislosti so stavom nášho súdnictva akosi mal pokračovať v tom, čo bolo doteraz, treba povedať toto:
Samotní sudcovia pripúšťajú, že viac ako 90% z tých, ktorí po novembri 1989 pokračovali vo výkone sudcovskej funkcie, boli komunisti. Pozor, toto nie je len nejaká zbytočná štatistika. Ak bol niekto členom komunistickej strany, bol buďto hlupák alebo, častejšie, prospechár, a teda z hľadiska intelektu alebo morálky iste nie nejakou elitou národa. Iste, ani tu sa nemá zovšeobecňovať, ale predsa: Boli komunisti, ktorí si po novembri aspoň povedali, že už sa nebudú priživovať na systéme, že budú robiť to, čo môže robiť každý, nielen tí, ktorí boli „stranou vyvolení“.
Potom sú tu deti tých, ktorí sú uvedení pod bodom 1. vyššie, alebo deti amorálnych politikov a ministerských úradníkov. Vo veľkej väčšine prípadov sa tieto na miesta sudcov dostali oklamaním systému – o tom existujú očité svedectvá napr. zo zjavne zmanipulovaných testov - a teda nielen atestovali svoju neexistujúcu morálku, ale aj spolupatričnosť ku klanu.
Od revolúcie bolo súdnictvo všetkými politickými garnitúrami, či už úmyselne, alebo ako dôsledok nedostatočných vôľových, znalostných alebo inteligenčných vlastností tých, ktorí o tom rozhodovali, budované ako finálna zábezpeka beztrestnosti krimi-politikov a na nich napojených krimi-oligarchov (polícia a prokuratúra obdobne, samozrejme, ale to je samostatná kapitola). Vďaka (za daných okolností) len veľmi ťažko vysvetliteľnej novele ústavy z roku 2001, ktorou sa natrvalo zafixovali zvrátené personálne pomery v súdnictve, na Slovensku nikdy neprebehla žiadna očista súdnictva. Doterajší slovenskí prezidenti boli všetko ťažkí komunisti, ktorí spolu s vládnymi stranami všetkých farieb pričasto vyberali a menovali za ústavných sudcov, generálnych prokurátorov, šéfov tajných služieb a policajných prezidentov ľudí, o ktorých vedeli (alebo mali vedieť), že budú slúžiť kriminálnym záujmom. Alebo, minimálne, v súlade s ich limitovaným rozhľadom a morálkou, nebudú považovať za potrebné sa usilovať o vyššiu úroveň, napríklad už len z dôvodu, aby sa Slovensko aspoň priblížilo k o mnoho lepším pomerom v Čechách.
Takže je namieste sa zamýšľať, prečo by takto dosiahnutá negatívna selekcia národa mala požívať ochranu, ktorú nik iný v našej spoločnosti nemá.
Je nezmyslom právnym aj logickým tvrdiť, že ľud v demokratickej spoločnosti nemá právnu možnosť riešiť stav, kedy orgány štátu, ktorými súdy, a teda aj sudcovia sú, porušujú systematicky ich práva. A že sudcovia naše práva porušujú denno-denne, že rozhodujú ako chcú alebo ako im niekto prikáže alebo, horšie, ako si niekto zaplatí, a veľmi často protizákonne, to nevie len ten, kto veci nerozumie alebo nechce rozumieť.
Za takej situácie je takým riešením ľudu napríklad to, že si zvolí prezidenta, ktorý vo výkone svojej funkcie svoju povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov (teda aj súdov) chápe naozaj s plnou vážnosťou, a nie ako si to predstavujú tí, ktorí trvajú na tom, že všetko musí ďalej pokračovať ako doteraz (politici akože súperia, ale pritom je to len hra na to kto bude kradnúť nasledujúce 4 roky - a to rešpektujú všetci, vrátane médií).
Že pán prezident Kiska bol jasne zvolený ako prezident s mandátom na väčšie ako kozmetické zmeny, by mal akceptovať každý. Také zmeny sú v súlade s jeho oprávneniami a každý slušný človek na Slovensku to od neho očakáva. A kto tomuto nerozumie, žije v minulosti.
