Alojz Hlina - nezávislý poslanec NR SR, občan Slovenska, občan mesta Bratislava, oravský bača. www.alojzhlina.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
M.Poliačik - poslanec za SaS v parlamente povedal niečo v tom zmysle, že by bol strašne rád, keby sa poslanci v parlamente dohodli na niektorom zákone bez ohľadu na stranícke tričko. Tak, ako sa to podarilo pri pripravovanom zákone na ochranu zvierat.
„Kto umí, ten umí. Kto neumí, ten čumí." Už som to písal, že všetci ochranári blednú závisťou pri schopnostiach neznámeho združenia Človek a strom. Toto združenie najskôr získa 24 hektárov lesa v Šiatorskej Bukovinke.
Na FB som našiel varovanie: Nepodporujte tento protest. Nepodporujte tento protest! Organizátormi podujatia sú Nové slobodné Slovensko, Ľudová strana Naše Slovensko, Slovenská pospolitosť, MOMS Púchov - Su to ludia, ktori poporuju rasovu neznasanlivost, nenavist voci sexualnym mensinam, fasizmus atd!
Poznám J.Lukáča už možno viac ako desať rokov, poznám aj zopár ľudí z leso-ochranárskeho združenia VLK. Viem, ako sa títo ľudia trápia, zbierajú korunu ku korune, teraz euro k euru a kúpia nejakú časť lesa.
Marec mi dal zabrať. Ako keby tých dobrých správ nebolo dosť, najskôr som dostal odpoveď z EÚ a navyše ma poštár „prepadol" s obsielkou. Otvorím ju a skoro som, ako sa hovorí, spadol na zadok.
V Rade Európskej únie cenzúru volajú prílišná horlivosť. Viac ako dva mesiace potrebovala Rada Európskej únie na to, aby sa vyjadrila nášmu veľvyslanectvu v Bruseli, či v prípade zadržania, predvedenia, osobných prehliadok, poškodzovania dátových súborov a vulgárneho správania voči mne a mojej manželke v Bruseli postupovala zákonne.
Na parlament sa nepľuje. Ani symbolicky a už vôbec nie naozaj. Chruňo, bulo, primitív, ožran pľuje na slovenský parlament. Kto pľuje na verejnosti? Chruňo, bulo, primitív a často krát aj ožran - to je správna odpoveď.
Výborne. Bola diskusia. Ľudia diskutovali. Zatiaľ nikoho nezavreli a zdá sa, že nikoho za to, že tam bol, ani nezavrú za spolčovanie a rozvracanie socialistického zriadenia. Len.... . A ale .... . V Artfóre bola diskusia o soche MárieTerézie. Pre tých, ktorí to ešte nevedia, existuje spolok, ktorý pripravuje kópiu /repliku/ sochy Márie Terézie a plánuje ju osadiť na mieste, na ktorom síce pôvodne stála, ale odvtedy ubehlo skoro sto rokov a teraz tam stojí socha Štúrovcov.
A tak sa bude rozdávať múka a po uliciach chodia policajti so samopalmi..... Sú rôzne teórie od „soft" až po totálne paranoidné o tom, čoho sa ešte dožijeme. Niečo zo sľubovaných katastrofických scenárov sa už zľahka ukazuje - rozdávanie múky, samopaly, ešte chýbajú gangy bojujúce v uliciach a podobne.
Sú to u skoro tri roky, čo ma zaujal príbeh F.X.Messerschmidta. Sochára , ktorý žil, tvoril a umrel v Bratislave. Údajne, keď zomrel, tak deti utekali za kočom s jeho truhlou , hádzali kamene a kričali: Ten už tam nie je, toho zobral diabol!
Pamätník zo Slavína treba presťahovať na Devín, sochu Hviezdoslava poslať na Oravu a kópiu Ježiša z Ria dať do Sadu J. Kráľa. No a samozrejme, sochu Štúrovcov treba presťahovať na Námestie Slobody. Takto približne by sa to malo všetko popresúvať. A bude už konečne pokoj?
Demokracia na Slovensku je v ohrození. Viem, že pán Sulík je na dovolenke, ale keďže je demokracia v ohrození podujal som sa napísať mu tento polo/otvorený list. Zima, nezima, chodím do práce pešo a včera cestou do práce som bol svedkom „obrovského ataku" na našu demokraciu.
Elán spieva pesničku: „Tak oblečte si dresy. Keď sme takto v kope, aby bolo jasné, kto za koho kope." Bez mučenia priznávam, že som na túto elánovskú pesničku ako pubertiak veľmi rád tancoval a aj som si ju mimovoľne pospevoval. Dnes sú skupiny, ktorých texty citovať je politicky prezieravejšie, ale neviem o takej textovo podobnej pesničke, napríklad tak od skupiny Gladiátor. Takže preto elánovská a aj teraz sa mi páči, a to aj napriek tomu, čo Elán resp. Joža Ráža obchádza.
Písal som blog, v ktorom som vyjadril určitú pochybnosť nad tým, či prideľovanie maďarského občianstva bude prebiehať hladko aj v prípade rómskych občanov. http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/254954/Dostanu-aj-Romovia-madarske-obcianstvo.html Som rád, že to niekto čítal a reagoval.
Ak na Slovensku, ak chcete uspieť politickou stranou, tak do názvu treba dať sociálna, kresťanská alebo národná. Inak povedané, s týmito prívlastkami v názve strany dokáže na Slovensku uspieť každý ...., skoro som tam napísal blbec.
Je to skoro ako také slovné cvičenie. Táto vetná konštrukcia je bežnejšia v tomto tvare a význame: Keď muži bojujú, ženy plačú. To však už bolo dávno, čo sa to takto zaužívalo. A druhá vec je, že teraz sa v našich končinách nebojuje. Hrozí, že sa dožijeme najhoršej možnej varianty, a to: ženy plačú, lebo muži nebojujú. Myslím, že sme k tomu celkom blízko. A nemám tým na mysli fyzický boj s mečom v ruke, ale boj /zápas/ o svoje presvedčenie, názor, boj za svoju pravdu, chuť a záujem niečo zmeniť. Muži prestávajú bojovať, sú rezignovaní a zatrpknutí.
Poznáte to, aké to je, keď sa ľudia nepoďakujú. Často krát to svedčí o malosti. J T majú v sebe určitú noblesu. Nie sú to žiadni nímandi v šušťákoch, ktorí sa okolo Vás točia iba keď Vás potrebujú a majú z Vás prospech. Ak však Vaša hviezda začne hasnúť veľmi rýchlo, otočia sa a tvária sa, že neexistujete. J T sa poďakovali a postarali sa o svojich, i keď sa nad nimi už zmráka. Týždenník Týždeň uverejnil reportáž o Ďurkovskom. Reportáž je namiešaná dobre. Po prečítaní si poviete, že to už asi treba nechať tak. A zabudnúť.
Zaznela oprávnená výzva, aby Andrej Ďurkovský vrátil mandát. Pán Ďurkovský „vrátil loptičku" s tým, že on sa cíti zaviazaný dôverou 11 000 ľudí, ktorí ho krúžkovali. Jeho slovami: „ Budem konať v záujme občanov Slovenskej republiky a reprezentovať svojich 10 887 voličov, ktorí mi dali prednostné hlasy." /zdroj:www.andrejdurkovsky.sk/
Ak by USA vyhlásili, že dajú každému, kto pochádza z krajiny, z ktorej predkovia niekedy kolonizovali Ameriku občianstvo, tak by som si kúpil zopár akcií spoločnosti, ktoré tlačia pasy. Určite by akcie týchto spoločností rástli . My tu však riešime trochu inú situáciu.
Mám pocit, že by som mal Maďarom za hranicami, ale aj Maďarom u nás dať vysvetlenie mojej akcie v Bruseli. Bol som v Bruseli pozrieť koberec. Vždy je lepšie raz vidieť, ako sto razy počuť. Brusel je pekné mesto. Dokonca veľmi pekné mesto. EU quartier až taká atraktívna nie je. Môžem pokojne konštatovať, že by som sa tam šiel pozrieť ako turista asi len vtedy, keby som už všade inde bol a odlet lietadla by bol ešte ďaleko. Ak by v budove Rady Európy nebol koberec s mapou, je isté, že by som návštevu tejto budovy vynechal. Mapa na koberci vzbudila záujem. A ak toto bolo zámerom, tak sa podaril. Otázkou ostáva, či je to tá správna cesta.
