Alojz Hlina - nezávislý poslanec NR SR, občan Slovenska, občan mesta Bratislava, oravský bača. www.alojzhlina.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Poznáme oligarchov a naftárskych barónov zo susedného Ruska. Keďže naše náleziská na Záhorí sú malé na to, aby sme mali naftárskeho baróna, z pohľadu prírodných zdrojov zeme tu ešte ostáva voda, čerpaním ktorej a následným predajom sa môže niekto stať oligarchom - vodným barónom.
Existuje kampaň Jedlo namiesto zbraní. U nás na Slovensku sa okrem /podľa niekoho/ pár polobláznov, ktorí sú ochotní stáť v zime, v teple a rozdávať jedlo na ulici, nájdu aj iní frajeri. Spravili si kampaň Image namiesto liekov.
Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Veľa som počul o Bruseli v súvislosti s Európskou úniou a najnovšie aj s kobercom. Rozhodol som sa teda priamo pozrieť do Bruselu na EU quartier a na koberec. Moje dojmy?
Idem do Bruselu chodiť po koberci. Alebo názov tohto blogu by kĺudne mohol byť: Starý koberec v novej Európe. Čítal som knihu o stredoeurópskom priestore, v ktorej leitmotívom bola myšlienka: Koľko minulosti potrebuje Európa do budúcnosti?
Čo je ešte sranda a čo už nie? Zdá sa, že sa chvíľu zasa budeme baviť na Slotovi, ako šoféroval a ako budú jeho spolustraníci vysvetľovať, že nebol opitý.
Voľakde som čítal, že človeka bolesť vlastného zuba trápi viac ako hladomor v Sudáne. Takže, kto by sa „trápil" nad nejakým Bieloruskom? V Bielorusku je v base dvadsaťročné dievča za to, že organizovala protest. Hrozí jej 15 rokov basy. Koho to trápi, vážení?
Bol som na plese v Opere. Teda nebol som dnu, ale len vonku. A v minidave ľudí, ktorým to stálo za to - stáť tam a čakať na niekoho, ako prejde po červenom koberci, sme my traja - Jozef, Juraj a ja, pôsobili trochu cudzorodo. Boli sme tam totiž to asi jediní, ktorí nezdieľali to všeobecné nadšenie pre tak veľkolepú udalosť, ako je ples v Opere. Príležitosť plesu som využil pre prezentáciu jedného problému s nádejou, že sa tomu niekto bude venovať.
Po Nežnej revolúcii bola volebná účasť vysoká - skoro stopercentná. Tešili sme sa demokracii. Vyskúšali sme si ten slastný pocit rozhodnúť, ísť skutočne voliť. No nadšenie časom upadlo a účasť sa výrazne znížila. Nežnej revolúcii vďačíme za demokraciu a Rómom budeme vďačiť za jej pripomenutie.
Vodcovi vzbúrencov pánovi Ďurkovskému záleží na pive asi tak, ako mne na tom, aké šaty bude mať Sisa Sklovská na Silvestra. Zaťažiť zvýšenou daňou iba pivárov je nespravodlivé. Vinárska lobby má u poslancov veľký vplyv. Sami poslanci sú často krát vinári. Mnohí z nich sú takí „odborníci", ako je na Slovensku bežné. A to, že ešte prednedávnom „chlemtali" borovičku, ale ako začalo byť moderné víno, tak sa stali vinármi a vedia zrazu fundovane rozprávať, ktoré rulandské šedé je dobré. Niekedy si však sprevádzajúca znalkyňa predsa len k Merlotu objedná aj colu.
Pozvali ma na seminár - Open Society Camp. Mal som tam príspevok - skoro až prednášku a nazval som ju: Svetlé zajtrajšky pravicového extrémizmu na Slovensku. Podtitulom môže byť názov tohto blogu: Slota sedí v parlamente a Kotleba sa po ňom prechádza. Trochu som mal obavu, lebo moja prednáška bola jedna z posledných a vieme, ako to na konferenciách býva. Na konci dňa sú tam často krát len tí najskalnejší zo skalných, alebo tí, ktorí čakajú na spoj a v obchode už boli.
Vyzývame odstupujúcich primátorov, starostov miest a obcí, aby pomohli svojej obci, mestu v neľahkej finančnej situácii. Funkcia primátora, starostu nie je štandardné zamestnanie, ale volená funkcia, a aj poslanie. Urobte gesto a odstúpte so cťou. Venujte odstupné vyplácané z peňazí mesta svojmu mestu, obci,charite. Všetci odstupujúci primátori a starostovia, ktorí sa pripoja k tejto výzve, si zaslúžia uznanie a veríme, že tá ktorá obec, mesto to náležite ocení .
Tak ako bola povinná jazda pred voľbami fundovane sa vyjadriť k doprave, PKO a Starému mostu, tak teraz bude chvíľu povinnou jazdou okomentovať, že nominácia SDKÚ na primátora bola zlá. Túto povinnú jazdu vypúšťam. Ja som o tom rozprával, keď to malo zmysel. A keď už bolo neskoro, odstúpil som. A teraz, keď je už po všetkom, budem galantný a nebudem zasadzovať rany z milosti. Teraz po boji vstali z popola iní „hrdinovia", ktorí , neviem, kde boli doteraz a vyšli so svojimi postrehmi na M.V. A budú sa ju snažiť pokoriť.
Pre tieto voľby je v Bratislave vymaľované na červeno alebo modro. Teoreticky je možné, že by mohlo byť vymaľované tak facebookovsky slabomodro. Teoreticky. V zásade nechcem písať o týchto voľbách, ale skôr o komunálnych voľbách 2014. To, čo som tak intuitívne cítil, že môže byť v Bratislave záujem voliť primátora, a nielen maľovať na červeno alebo modro, sa čiastočne potvrdilo i teraz. Tým, že existuje tretí kandidát. Existuje tretí kandidát, a treba ho rešpektovať, aj keď guru slovenskej žurnalistiky usúdil, že sú iba dvaja.
Mám rád 17. November. Bez toho, aby som tu točil všetky tie klišé, o ktorých zvyknú rozprávať iní pri spomienke na túto udalosť. 17. november mi dal najmä slobodu. A tí, čo ma poznajú, vedia, že ju mám rád. Jedna vec je ju dostať, druhá vec je si ju udržať. Nikdy som nedal za nič viac peňazí, ako za slobodu povedať si to, čo si naozaj myslím.
Cítim taký tlak. A mám nie celkom dobrý pocit. Chcem, aby už bolo po voľbách. Nech už dopadnú, ako dopadnú. Niekedy mám pocit, ako by som niekomu zjedol polievku. Niektorí ľudia po mne zazerajú a keďže som dosť senzitívny človek, viem veľa vecí vycítiť, často krát cítim, že ma niektorí ľudia kvôli mojej kandidatúre až nenávidia. Zvláštne, dávam do pozornosti sociológom, že dva rozdielne tábory Slotovcov a Antislotovcov dospeli, zdá sa, v pohľade na moju osobu k dojemnej zhode- zhode v tom, že som poriadny ..... . Keďže tieto voľby sú už nemilosrdne rozhodnuté Štefanom Hríbom , pripravujem svoju labutiu pieseň.
A tak sa nám to v krutej nahote objavuje. Bratislava je vysoko zadlžené mesto. Nestačí nakŕmiť všetky tie krky, čo sa k nej naťahujú a pýtajú si svoj prídel. Je to už skoro generačná záležitosť. Dvadsať rokov je mesto ovládané klikou, ktorá sa čuduje, že niekto nie je ochotný akceptovať dedičné právo byť poslancom, disponovať majetkom mesta a jeho rozpočtom. Už len čakám, kedy sa zjaví syn alebo dcéra dlhoročného komunálneho politika a bude nás presviedčať: „Viete, otec má už dosť . Pardón, otec má už toho dosť, teda rokov a ja som ho pozorne počúval, keď doma rozprával o Bratislave. Zvoľte ma. Zvoľte ma, však viete, sme si doma zvykli ...atď".
Zapojil som sa nevinným príspevkom do jednej diskusie a nabralo to nevídaný spád.
Je možné, aby sa z veľkého bojovníka proti komunizmu stal postupom času komunista? Je možné, aby sa z komunistu stal antikomunista?
Skôr, ako poviem, kto si to podľa mňa myslí, dovoľte, aby som za mňa povedal, že mne je Petržalčanov ľúto.
Viac menej pravidelne chodím do Artfóra na Kozej. Mám taký rituál: v podchode na Hodžovom si kúpim tri banány, a kým prídem do Artfóra ich zjem. Pozriem, čo majú nové a idem domov. Pozerám vždy prvý pult, ale len na pravej strane, teda skôr odbornú literatúru. Nevylučujem, že mi unikne nejaký skvost beletrie, ktorý je po ľavej strane. Nestíham čítať ani odbornú literatúru, nie to ešte beletriu. Ale záväzok existuje, keď budem starší, budem čítať aj tú.
