„Hallo!! Herzlich willkommen in Deutschland."
To boli prvé slová, ktoré som počula po tom, ako som vystúpila z lietadla. Opatrne som sa poobzerala okolo seba. Bol to môj prvý let lietadlom. Chvíľku mi trvalo, kým som sa zorientovala v preletovej hale, ale ani to mi nebránilo pri tom, aby sa mi podarilo stratiť dáždnik. No čo, už viem, že ja som tvor šikovný. Po tom, ako sa mi poradilo uchytiť si svoj kufor, som zamierila k východu. „Hallo Betty. Ich bin Holger." Privítal ma hneď môj nový „domáci." „Hallo!" odzdravia som ho s menšími rozpakmi. Takto zhurta na mňa po nemecky... Ale čo iné som mohla očakávať. Počas hodinovej ceste autom do môjho nového bydliska mesta Balingen, boli dobre preverené moje jazykové znalosti z nemčiny, ktoré celé leto oddychovali, ak nerátame sledovanie nemeckých seriálov pre mladých. Bolo to zaujímavé. Našťastie, čo to z nemčiny už viem. Keď som sa konečne ocitla v dome, v ktorom mám rok bývať, privítali ma aj ostatní členovia mojej novej rodiny. Moja „domáca" Claudia a jej dve deti Isabella (5) a Marietta (4). Vzhľadom na to, že ten deň bol nekonečný, odobrala som sa do svojej izby. Tá ma na prvý pohľad ohúrila svojou veľkosťou a zariadením.
Ráno prišlo možno až priskoro. Len čo som sa zobudila, prišli ma navštíviť do mojej izby Marietta a Isabella. Spustili na mňa vodopád nemeckých otázok. Nerozumela som im síce všetko, ale rozumela som dosť, aby som im ich vedela zodpovedať. Po chvíľke sa rozhovor stočil na rozprávky a ostatné veci deťom blízke. Po vyše hodine sme sa nakoniec odobrali do kuchyne.
Z môjho prvého dňa stráveného v Nemecku som mala dobrý pocit. Hneď som bola zasvätená do zvykov rodiny a aj sa zúčastnila na rodinnom nákupe. A poobede som sa s mapou v ruke vybrala preskúmať okolitý terén. Povedzme si úprimne, ja a mapy dokopy nejdeme. Po menšom blúdení sa mi konečne podarilo zorientovať sa. Moje prvé kroky viedli ku kostolu. Avšak na moju smolu bol tento kostol evanjelický a žiadny iný kostol sa v blízkosti môjho bydliska (v mojej mestskej časti) nenachádzal. Neostávalo mi nič iné iba prebehnúť očami zvyšok mapy a nejaký ten katolícky kostol si nájsť. Podarilo sa. 45 minút chodenia, ale to nie je problém. Je to krásna prechádzka ešte krajšou prírodou. Áno, príroda je tu krásna, keďže mestečko sa nachádza v horskej oblasti. Čerstvý vzduch, všade naokolo stromy a zvieratká. „Nečíhaj mi na veverku!" Tak toto by bola príhodná veta, ktorú by mi mohol niekto povedať, keď som fotoaparátom číhala na veveričku, ktorá sa mi priplietla do cesty. Nedeľa bola naplnená očakávaním, čo bude v pondelok a tiež som sa dozvedela o ďalších zvykoch, ktoré panujú v Nemecku. A navštívila farmu s poníkmi, na ktorých sa vozili Isabella a Marietta a my sme popri nich pekné dve hodinky kráčali.
Ani som sa nenazdala a už bol pondelok. Deň s veľkým D. Prvýkrát som mala ísť do školy. Bola som plná očakávaní, rozpakov, ale aj strachu. Plná nezodpovedaných otázok. Ako prvé, čom som zistila, bolo to, čo som tušila. Školský systém výučby tu je úplne iný. Nie som tu síce dlho, ale úprimne môžem povedať, že je v mnohých ohľadoch lepší ako ten na Slovensku. Moji spolužiaci sa mi však zdali na prvý pohľad milí. Tento pocit mi ostal až doteraz. Avšak ľudia žijúci tu nie sú až takí otvorení ako ľudia na Slovensku. Získať si tu dobrého priateľa bude naozaj ťažké.
V škola mám na(ne)počudovanie rovnaké predmety, ako sú na Slovensku. No dobre, slovenčinu nemám. Moje dojmy z profesorov sú rôznorodé. Niektorí sú milí a inokedy sa občas trochu obávam o život profesora alebo aj študentov. Navštevujem 11d. Náš hlavný predmet je na počudovanie môj „najobľúbenejší " predmet fyzika. Neviem či je to dobré, alebo zlé, ale na takmer všetkých odborných predmetoch vrátane matematiky sa učím vo väčšej miere to, čo už viem, takže aspoň sčasti tuším, čo sa na hodine deje.
Môj prvý týždeň v Nemecku dopadol nad moje očakávania dobre. Občas tu je na mňa priveľa nemčiny, ale aj to parí k tomu. Pomaly si tu zvykám na všetko okrem skorého ranného vstávania. Slovensko mi chýba. Je to predsa len moje rodisko, moja rodná vlasť. Mám tu rodinu a priateľov. Vydala som sa však na cestu, ktorú hodlám dokončiť čo najúspešnejšie. Posielam všetkým srdečné pozdravy. Tschüss!
