
Denne sa stretávame s mnohými situáciami a s mnohými ľuďmi. Sú ľudia, ktorí v našom živote zanechajú stopy radosti a lásky. Niekedy však na našej ceste stretneme aj ľudí, ktorí nám zanechajú balíček sĺz a sklamania. Veľa krát sa stáva, že nás sklamú najbližší, priatelia alebo láska a my si potom toľko krát kladieme otázku - Prečo som vlastne tu? Aký je zmysel života?
Hľadáme najskôr chyby v sebe. V prvej fáze, keď nás niekto sklame vyroníme slzy, v druhej fáze začíname nenávidieť a prestávame veriť ľuďom. Hovoríme si, že život by bol jednoduchší keby...A pritom si neuvedomujeme, že každé jedno sklamanie, každý človek, ktorý nám ublíži je naším učiteľom. Nemali by sme ho nenávidieť. Nenávisť v nás zanecháva ešte väčšie stopy bolesti ako ten kto sklamal. A to nás veľmi vyčerpáva. Sme znechutený zo života a nič pre nás nemá význam.
Mali by sme si uvedomiť, že nie vďaka radosti sme silnejší. Radosť nám len pohľadí dušu. Sklamanie z nás vytvára nádhernú a silnú sochu, bez neho by sme ostali len obyčajným kameňom, rovnakým ako všetky tie ostatné. Ak dovolíme sklamaniu, aby nás viedlo, tak nás veľa krát zavedie na miesta, ktoré by sme si v čase radosti nikdy nevšimli. Sklamanie nám dáva priestor zamyslieť sa nad sebou.
- Som takým človekom, akého by som chcel stretnúť?
- Správam sa k druhým tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne?
Život je škola a každý jeden človek, ktorý vstúpi do nášho života nám niečo dá. Počas písania týchto riadkov myslím na všetkých, ktorých som stretla na svojej ceste. Neexistuje človek o ktorom by som mohla povedať, že som ho nikdy nemala radšej stretnúť, alebo že ho nenávidím. Nenávisť plodí len ďalšiu nenávisť. Zmazať ju môže len umenie odpustiť a láska.
Každý deň nám do života môže vstúpiť niekto výnimočný. A pre mňa je výnimočný každý človek, ktorý sa, aj keď len jemne dotkol jedného z mojích dní. Stretla som veľa úžasných ľudí, ktorí mi ukázali cestu, po ktorej mám kráčať ďalej. Či mi tí ľudia priniesli radosť, alebo slzy, aj tak ma vždy niekam posunuli.
Sú ľudia, ktorí v mojom živote pretrvávajú a kráčajú so mnou ďalej. Ale sú tu aj ľudia, ktorí do môjho života vstúpia len na chvíľku a potom nečakane odídu. Vždy mi je ľúto, keď sa musím s niekym lúčiť, ale naučila som sa týchto ľudí brať ako návštevu, ktorá tu bola na chvíľku pre mňa, aby mi dala lekciu. Keď sa ich úloha skončí, pokračujú a žijú ďalej svoj život.
Je naozaj zaujímavé sledovať ako si život splieta pavučinky. Ktovie, koľkokrát som aj ja bola pre niekoho výnimočnou osobou, ktorá v jeho živote zanechala nejaký odkaz. Každopádne ďakujem každému za to, že tu pre mňa je aj za to, že tu niekedy bol. Vďaka minulosti som tým čím som. Vďaka minulosti žijem úžasnú prítomnosť.
Neprišla som na tento svet, aby som prehrávala. Ale niekedy spadnem na zem, aby som v tom najsilnejšom súboji bola schopná zvíťaziť. A to platí pre každého z nás. .Všetko má svoj zmysel. Aj keď sa niekedy dejú veci, ktorým nerozumieme. Raz pochopíme prečo sa stali.
Veľa šťastia na Vašej ceste životom.