Aké to bolo úžasné! Ešte teraz sa mi krúti hlava. A s akým úsmevom som prišla domov... Keby som nemala uši, tak okolo celej hlavy :)
Aký pocit! Úplne neznámy človek, nezaťažený mojou minulosťou, ja jeho. Čistý stôl a čistý štít. Môžem sa hrať na niekoho, kým nie som, ale nebudem! Som sama sebou. Po takej dlhej dobe... Uletí mi pár vulgarizmov, ale je mi jedno. Dnes mi je všetko jedno. Je iba on so svojimi orieškovými očami a úsmevom od srdca, úplne prirodzený so zvedavými otázkami.
Prvé rande.
Vezie ma domov, občas "náhodou" zavadí o moju ruku či koleno :) Usmievam sa od ucha k uchu. Až začínam mať strach, že mi tento priblblý úsmev ostane navždy. V aute mi pustí nádhernú pieseň. Nepamätám si celý text, ale utkvelo mi toto: Neverím, že si nebola vyrobená pre mňa...
Aký úžasný pocit! Nádherné nedeľné popoludnie. Nijaká medzizastávka, nijaké bočné úmysly. Čistý stôl. Čistý štít.
Očaril si ma. Až som sa bála dať ti pusu, aby som ťa nevyplašila.. A bála som sa tiež, že mamina stojí za záclonou a číha :) Presne ako keď som mala šestnásť.. Včera som sa tak opäť cítila. Ďakujem Ti.
