V jednom ťaháku študenta som voľakedy pred pár rokmi našla veľmi zjednodušenú informáciu, že Obrana Sokratova je Platónova verzia Sokratovskej reči, ktorou sa obhajoval na súde proti obvineniam, že kazí mládež. Z historického hľadiska je všeobecne známe Sokratovo odsúdenie Aténskym zhromaždením. Prečo mi to dnes napadlo? Akým bol tento učiteľ a neúnavný, neprekonateľný diskutér, ktorému na srdci ležala starosť o dušu a zdatnosť konania, nie je v tejto chvíli dôležité. Nie, dnes nebudeme hovoriť o Sokratovi.
Svoju pozornosť obraciam ku kľúčovému aktérovi posledných dní a týždňov – k slovenskému učiteľovi. Sokrates bol len metaforou, keďže je pre mňa inšpiratívne to, čo nachádzame v jeho etike a jeho posolstve smerom k učiteľskému povolaniu. Teda, aspoň ja tomu tak rozumiem. To nemenej dôležité v jeho práci je problematizácia etických a morálnych otázok dialogickým spôsobom. Aj preto počas svojho štrajku otváram dvere učební pre všetkých a rozhodla som sa tak, ako moju štrajkujúci kolegovia, utvárať a kultivovať kultúru dialógu.
Vo svojej podstate a pôvodnom porozumení boli výchova a vzdelávanie nielen sprostredkovaním vedomostí, zručností a návykov, ale aj stávaním sa človeka človekom, iniciáciou a odkrývaním, akýmsi heuristickým kľúčom k poznaniu a zároveň k mravnej kultivácii osobnosti. Svár medzi vedením a nevedením bol tým procesom a mostom k zušľachťovaniu rozumu (vedenia, vzdelania, techné), aj duše (morálky).
Ale vráťme sa späť ku kľúčovému aktérovi posledných dní – k učiteľovi. Vznesené obvinenia voči dnešnému učiteľovi – učiteľke sú založené na tom, že má dobrú prácu, chodí do práce „na chvíľu“, on / ona „len učí“, má prázdniny, zarába 900 či 1000 eur. Zabudli ale dodať, tí nevedomí, že ide o mzdu v hrubom a o učiteľku, odchádzajúcu do dôchodku, ktorá si celý svoj profesijný život musela nadrábať a suplovať, aby si "vyrobila" voľno na žiacke prázdniny.
Mimochodom, aj v Správe o stave školstva z roku 2013 sa dočítame, že pre regionálne školstvo je okrem financovania ústrednou témou kvalitný učiteľ a spomedzi všetkých faktorov ovplyvňujúcich fungovanie školstva má najväčší vplyv kvalita učiteľov. Samotná správa hovorí skutočne o tom, že cesta k cieľu znamená, "mať kvalitných učiteľov", zatraktívniť učiteľské povolanie, podporovať celoživotné vzdelávanie učiteľov, zmeniť učebnicovú politiku a iné systémové kroky. Lenže, aká je realita? Kreditový systém sa stal pohodlným priestorom pre podnikanie v školstve, v ktorom učiteľ je len prostriedkom, inštrumentom. Učiteľ sa stal cudzincom vo vlastnej obci (polis), preto situácia v školstve vyústila do ostrého štrajku pedagogických a odborných zamestnancov školstva, ktorý trvá od 25. januára. Situácia, ale nakoniec nie je taká zlá, akoby sa zdalo. Na obranu učiteľa sa postavili rodičia, po troch týždňoch štrajku prevzali štrajkovú štafetu vysokoškolskí pedagógovia a mobilizuje sa študentská obec.
Ako etička a vysokoškolská učiteľka, som sa postavila za učiteľov základných a stredných škôl. Cítim to ako morálnu povinnosť. Rozhodovanie nebolo jednoduché a sprevádzal ho vnútorný konflikt, ale od začiatku viem, že je správne a že učiteľské požiadavky sú oprávnené. Veď, kam sme sa posunuli od roku 1989? Dnešné vzdelávanie má takmer výlučne inštrumentálny charakter, do sveta nám utekajú šikovní, vzdelaní a tvoriví ľudia, v externých hodnoteniach a medzinárodných meraniach, má slovenský žiak skôr priemerné výsledky. Napriek tomu, sme vo svojich disciplinárnych odboroch skutočnými "odborníkmi", avšak zdá sa, že sme uzavretí vo svojich disciplinárnych monádach. Zabudli sme, že škola a univerzita sú prepojené nádoby? Nezabudli. Len komunikačné cesty sa uzavreli. Asi bude príčina niekde v našej minulosti a otvorenosti, ktorej sa ešte len učíme. Ale iste aj v tom, že za systémovej podpory sme sa stali konkurentami a súťažiacimi o body, výkony, kredity a kvantita dostala prednosť. Aby boli univerzity a vysoké školy nielen kľúčovým aktérom vzdelania, ale "dielňami ľudskosti" KOMUNIKUJME, DISKUTUJME, SPOLUPRACUJME!
Môj štrajk (náš štrajk) teda znamená, že cítim solidaritu a morálnu povinnosť voči kolegom v regionálnom školstve. Postavila som sa v plnom rozsahu za ich požiadavky. Náš štrajk neznamená, že sme si vzali neplatené voľno. Učíme, bez nároku na mzdu a otvárame učebne všetkým, ktorí chcú komunikovať. Nie sme proti niekomu, ale sme za niekoho – za učiteľa, ktorému sa dlhodobo nedostáva uznanie v slovenskej spoločnosti. Sokratovsky povedané, teda áno, musíme sa hájiť občania aténski a pokúsiť sa vyňať tú nedobrú a nehodnú mienku o nás učiteľoch.
