Páči sa mi byť pozemšťankou. Veď nič iné ani nepoznám. Páči sa mi život na vidieku - na chalupe, pozorovanie hviezd, splavovanie rieky, prechádzky s mojou svorkou, čítanie mapy, vyplievanie „chilly záhonu“, komunikácia so študentmi. Som v podstate veľmi šťastný človek, keď píšem, varím, sedím na slnku, som s priateľmi. Napriek všetkému, občas, keď pozorujem svet okolo nás, keď premýšľam, stáva sa, že ma zaplaví smútok, že cítim hrôzu a zdesenie. Nie je to dnes tak módna depresia. Verte, že nie... Niečo z toho nášho „ľudského“ ma desí.