Aby ste rozumeli, dočasná opatera je niečo ako pestúnska rodina pre zvieratko/zvieratká bez domova. Na chvíľku, respektíve do chvíle, až sa zvieraťu nájde nový domov. Dočasné opatery vznikli ako prirodzená aktivita dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú v turbulentom čase preplnených útulkov a karanténnych staníc. Radšej sa ma nepýtajte na príčinu tohto stavu. To je iná kauza, iný príbeh a musela by som byť veľmi veľmi kritická k morálke súčasnej spoločnosti, k morálnosti mnohých ľudí. Môj dnešný príbeh je ďalším príbehom z druhej ruky. Je príbehom o malom krehkom stvorení z rodu kríženčekom, ktoré takmer zahynulo hladom
Cherry k nám prišla počas leta z asanačnej služby v Košiciach, teda zo spoločnosti vedenej veterinárom, ktorá v Košiciach zmluvne odchytáva zvieratá na uliciach a zbiera zdochlinky. Prišla? Mala by som to upresniť. Vzala som ju do dočasnej opatery z podmienok, ktoré nemôžeme nazvať vhodnými. Vážila sotva tri kilá, bola to malá snehová kostrička, ktorá svojimi tmavými očkami hodnotila nedôverčivo situáciu a od prvej chvíle si robila svoj malý súkromný psí audit. Sprvu nedôverčivo kontrolovala každý náš pohyb, každé miesto. Vyhoveli sme, pretože od samého začiatku a prvého dňa sme dostávali benefity v podobe dôvery, prítulnosti a prejavy lásky.
Prišla do rodiny naozaj v zlej kondícii potom, čo bola pri Hornáde odchytená technikom z Asany, kde zúfalo nariekala, priviazaná k stromu. Odchytená asi nie je správne slovo. Skôr „zachránená“ pred vyhladovaním. Stáva sa totiž pomerne bežnou ľudskou praxou, že niektorí, ktorí sú bez morálky, bez súcitu, sa zbavujú živých tvorov priviazaním v lese, alebo na opustených miestach. O zachránenej malej potvorke, ktorá nariekala v koterci v odchytovej službe som sa dozvedela od priateľky a môj vnútorný kompas – môj vnútorný softvér mi okamžite oznámil: „vezmeme ju do dočasnej opatery a nájdeme jej nový domov“. Na asanačnej službe to funguje tak, že ak sa do niekoľkých dní nenájde majiteľ odchyteného zvieraťa, môže byť aj utratené, v lepšom prípade posunuté do dobrovoľníckej siete dočasných domovov.
Neviem Vám vysvetliť ako sa to stalo, že Cherry sa zapísala na trvalý pobyt, ale jednoducho je to tu. A ja som vlastne spokojná a šťastná, pretože aj keď sa stav mojej svorky zväčšil, čo znamená, že stav môjho konta sa bude pravidelne zmenšovať, Cherry nám priniesla do rodiny iný rozmer. Dvojročná a sotva 5-kilová snehová vločka sa zo dňa na deň stáva neoddeliteľnou súčasťou rodiny. Vďaka svojej neposednej a dobrodružnej povahe udržiava celú moju svorku aktívnu a zapája do hier aj handicapovanú dvoj-labkovú Adelku. Mne robí spoločnosť pri písaní skrípt, pri čítaní knihy, pri práci v záhrade, nákupoch a svojim „snežienkovým“ feelingom je „estetickým zalíbením“ nás všetkých.
