Príbeh z druhej ruky: Argo
Krátkosrstý, smutný Argo žil na reťazi u svojich majiteľov už šiesty rok, provizórny prístrešok, bez bočných stien, krátka reťaz, nesloboda a nekvalitná strava sa podpísali pod jeho zdravotný stav. Dozvedeli sme sa o ňom náhodne, ale pokúsili sme sa pomôcť. Majitelia sa však odmietli vzdať svojho psa na metrovej reťazi, rovnako ako neurobili nič, pre zlepšenie podmienok Arga, ktorý trpiac v nevhodných podmienkach, bol im stále oddaný a verní. Nestihli sme mu pomôcť, regionálna veterinárna správa nestihla konať. Túto zimu, už šiestu v jeho psom živote, neprežil a zamrzol. Akých bolo tých šesť Argových rokov?

Príbeh z druhej ruky: Ben
Trojmesačné šteňa, kríženček z rodu oranžovaných špicov sa zrazu ocitlo vo svojej novej rodine v obci Viničky u majiteľov, ktorí do starého rodičovského dom chodievali len na víkendy. Čo s Benym na opustenom dvore, ktorý ožíval len počas víkendov? Priviazali ho na reťaz. Obec, v ktorej sedemdesiat percent všetkých psov žilo pred tromi rokmi na sotva na dvojmetrovej reťazi. Odkiaľ to viem? Ako si trúfam, napísať tento empirický údaj? Prešli sme si celú celulinkú obec, dom od domu a jednoduchou „čiarkovou“ metódou (aká sa používa pri vyhodnocovaní dotazníkov) sme smutne dokumentovali realitu východoslovenskej obce. O Benym sme sa dozvedeli od stredoškoláčky, ktorá u babky nevládala počúvať jeho nárek, keď na dlhé dni osamel a plakal, kňučal, zavýjal. Dom s Benym sme našli, ako inak, opustený. V tom čase mal už pol roka, ale bolo to úbohé a smutné psíča, ktoré žilo na metrovom betónovom priestore, často bez vody a k koncu týždňa aj bez jedla. Vypátrali sme aj majiteľov a dozvedeli sa, že Beny bol víkendovou hračkou ich syna.
Beny sa ocitol v mojej rodine na chvíľu – v dočasnej opatere. Absolvovali sme mnohé vyšetrenia u veterinárov, pretože jeho gastrointestinálny trakt je na veky poškodený. Psíča má dodnes vážne problémy ako následky šteňacieho života na reťazi – bez vody, stravy, bez dostatočného pobytu. Žije však šťastný život a je súčasťou svojej novej rodiny, kde má slobodu, pravidelnú stravu, svoj peliešok, ale najmä starostlivosť, pozornosť a záujem a predovšetkým lásku.

Stereotypy v našom myslení
Hovoríme si civilizované bytosti, náš moderný svet je poznačený konzumom, hyperkonzumom, virtuálnou realitou, hedonistickým životným štýlom a takou obyčajnou ľudskou slepotou k utrpeniu. Utrpenie zvierat nás nezaujíma, dokonca ani v prípade, že sa odohráva hneď vedľa našich životov, napríklad u susedov. Je jednoduchšie nezaoberať sa tým.
„Pes patrí na reťaz“, mnohí hovoria. Toto je už naozaj zastaralá a neľudská dikcia, ale bohužiaľ, týka sa ešte stále mnohých z nás. Patrí naozaj na reťaz?
Ľudské pochopenie vzťahu človeka a zvierat zreteľne preukazuje, že potrebujeme prerozprávať myšlienkové aj jazykové stereotypy a príbehy mimoľudských bytostí. Áno viem, netýka sa to len psov, ale všetkých zvierat, ktoré sú len inštrumentálnymi prostriedkami pre uspokojovanie našich zvláštnych a maximalizovaných potrieb v rôznych oblastiach. Aj v zábavnom a mediálnom priemysle, aj v kožušinovom priemysle, aj vo výskume, atď. Nezamýšľame sa nad mierou bolesti a utrpenia zvieraťa. Veď je to len zviera a tak zabúdame, že ide o živú bytosť, ktorá disponuje zmyslami a emóciami a prežíva strach, bolesť, stres, zimu, hlad.
Pes nie je lacnou SBS-kou, ani dojedačom zbytkov. Pusťte ho z reťaze do vášho života, naozaj nechce tak veľa. Alebo ho posuňte do rodiny, kde bude šťastný, kde bude mať pohyb, slobodu, lásku a starostlivosť.
Zákon o ochrane zvierat – potrebujeme ho?
Na Slovensku stále ešte nemáme Zákon o ochrane zvierat a momentálne platný Zákon o veterinárnej starostlivosti nestačí, zvieratá takmer nechráni a negarantuje im napĺňanie ani základných životných potrieb. Preto je bežnou praxou v slovenských obciach permanentné držanie a chovanie psov, kotných sučiek a šteniat na reťazi. Nie je to ani správny, ani morálny, ani zdravý, ani ľudský postoj vo vzťahu k tomuto spoločenskému, či pracovnému zvieraťu.
Slovko na záver
Skúsme sa pozrieť aj za obzor našich ľudských hraníc. Zdá sa, že človek a pes sú akýmsi exemplárnym prípadom medzidruhovej lásky. Tento hlboký vzťah je umožnený tým, že medzi ľuďmi a psami existuje obojstranná schopnosť chápať vzájomne emocionálne reakcie. Pes predstavuje pre ľudí emočne stabilný prvok, pri ktorom môžeme rátať s tým, že nás nezradí, že nás bude verne ľúbiť a bude nám oddaný, že nás vždy bude vítať s neskrývanou radosťou a prepadne hlbokému smútku, ak ho opustíme. Je to nesebecký a vďačný, verný priateľ v tomto chladnom, koristníckom svete.
Viete, že...
... kardiaci sa po operácii zotavujú omnoho skôr a dožívajú sa vyššieho veku, ak majú doma zviera?
... pes pomáha starším ľuďom k aktívnemu životu a často zachraňuje ich osamelosť, rozvíja ich každodenný styk a komunikáciu s ostatnými ľuďmi?
... pes je často pomocníkom - terapeutom, ktorý pomáha nevidiacim, nepočujúcim, telesne handicapovaným?
... pes môže byť účinným pomocníkom pri výchove, pestovaní trpezlivosti a ohľaduplnosti?
... rodina so zvieraťom býva súdržnejšia a pes je častým podnecujúcim prvkom k spoločným rozhovorom, aktivitám, hrám?
... na Slovensku máme LINKU PROTI KRUTOSTI (Sloboda zvierat), kam môžete zavolať a nahlásiť prípad týraného psa, či iného zvieraťa?