Ekologický alarmizmus?
Vráťme sa k prvej otázke a myšlienke: čo je falošný ekologický alarmizmus? Alarmizmus - cudzie slovo pochádzajúce z francúzštiny vypovedá o konaní človeka, ktorý vyvoláva poplach z malicherných dôvodov. V podstate ide o falošný argument, ktorým retušujeme alebo maskujeme určité fakty za účelom vyvolania napätia, strachu či manipulovania istej skupiny ľudí. Falošný ekologický alarmizmus ja často prezentovaný ako klimatický alarmizmus, tak často považovaný za "zelenú hystériu". Áno, môžeme súhlasiť s myšlienkou, že prejavy neznášanlivého radikalizmu v ekologickom hnutí nechýbajú a myšlienke ochrany prírody veru robia medvediu službu.
Je tu aj iná strana mince: permanentný mediálny atak ovplyvňuje naše správanie, naše postoje, niekedy ešte silnejšie než morálne imperatívy a pravidlá. Konzumizmus ako životný štýl a fenomém súčasného sveta a skrytá persuázia - skryté prehováranie -prostredníctvom médií (internetu) sú nemalou mierou podpisujú pod naše ľudské ospravedlnenie, prečo konáme tak a tak. Skryté prehováranie sa vyznačuje tým, že sa falošné názory môžu prezentovať ako pravda a ako vieme, stokrát povedaná lož predsa pravdou sa stáva.
Mediálna prezentácia rôznych „spotrebných úspechov" (napríklad v podobe kozmetických a farmakologických produktov testovaných na zvieratách, nízkonákladových potravín za produkciou ktorých je utrpenie, zábavy, ktorá využíva zvieratá i.) aj v podobe reklám ovplyvňuje spotrebný životný štýl. Vo vzťahu ku našej kvalite života predpisuje rôznorodé spotrebné vzorce správania či vzorce spotreby. Nazdávam sa, že nejde o falošný ekologický alarmizmus, keď opisujeme celkom reálne a pravdivé situácie, ktoré nesú pečať ľudských prístupov k tomuto svetu a signalizujú naše zlyhanie. Hovorím o krutom zaobchádzaní so zvieratami v rôznych oblastiach spoločenskej praxe a pátram po tom, prečo a ako sme ukotvili tieto stereotypy v našich životoch. Hovorím o nevidenom zvierati.
Nevidené zviera
Prečo nevidené zviera? Je to prosté a jednoduché. Málokto z nás vidí za odlakovačom na nechty Draizov test očnej dráždivosti, ktorý sa ešte donedávna využíval, kedy sa králikom kvapkali do očí rôzne chemické látky a prípravky používané v kozmetickom priemysle. Málokto tiež vidí, že za odevným priemyslom žijú zvieratá nielen v zajatí, ale v hanebných podmienkach, bývajú ubité, vyvesené, sťahované z kože zaživa, umierajú vykrvácaním.
Postoj ľudí k zvieratám je ovplyvnený aj tým, ako sú zvieratá prezentované v reklamách, televízii či filmoch. Príkladom môže byť zlý vlk z rozprávky, ktorý zožerie Červenú čiapočku alebo žralok, ktorý napáda človeka, smrtiaca invázia včiel a podobné skreslenia a retušované obrazy zvierat, ktoré sa nielen v súčasnosti ale aj v budúcnosti podpisujú pod náš spoločný vzťah.
Uvedomujeme si, že za úsmevom delfína Flippera sa skrýva iba komerčná potreba zábavného priemyslu? Jeho úlohu v skutočnosti hralo šesť delfínov a za delfináriami sa schováva iba mentalita ľudí, ktorí sú presvedčení, že majú právo zvieratá neobmedzene využívať.
Viac než len ľudský svet (Zvieratá vo svete človeka alebo človek vo svete zvierat?)
Keď ľudia potrebujú ospravedlniť, prečo je nutné konkrétne zviera využiť na určitý účel, často sa uchyľujú k argumentom speciesizmu - druhovej nadradenosti. Máme s nimi mnoho spoločného a dlhé veky sme žili v symbióze. Často si ani neuvedomujeme, že by sme mali brať do úvahy ich záujmy, že o nich rozhodujeme na základe našich potrieb, bez ohľadu na krutosť a bolesť, ktoré sú výsledkom našich rozhodnutí, nášho konania, či už ide o divoké zvieratá, hospodárske alebo spoločenské zvieratá. Je tu veľa otázok na zamyslenie. Možno by sme sa pri niektorých mohli na minútku zastaviť: Majú zvieratá vedomie? Majú zvieratá emócie? Cítia bolesť, strach, smútok, stres? Mali by sme držať zvieratá v zajatí? Máme využívať zvieratá vo výskume? Je správne využívať zvieratá na testovanie kozmetiky, potravín? Koho ušetriť a koho obetovať? Máme sa ku spoločenským zvieratám (psom, mačkám, koňom) správať inak ako k hospodárskym či divokých zvieratám? V otázkach by sme mohli pokračovať donekonečna.
Ako hovorí známy biológ a ochranca zvierat Marc Bekoff: „Je v poriadku, že nám záleží na zvieratách". Pokiaľ je to tak, stávame sa viac ľuďmi s naozaj humánnym postojom. Pokiaľ sa človek bude dívať na svet účastným postojom, stane sa svet lepším miestom pre život všetkých obyvateľov. Tým neuprednostňujem zvieratá pred človekom. Úprimne sa snažím porozumieť tejto stránke ľudského konania, ktorá reprezentuje náš svetonázor, naše chápanie sveta, pretože ako svet čítame, tak v ňom konáme. A premýšľať o svete, vypovedať o svojich pocitoch, nazdávam sa, je dôležité. Inak by sme mohli byť pokojne označení ako lenivé publikum, ktoré konzumuje to, čo sa mu ponúka.
Slovko na záver...
Pokiaľ si začneme klásť otázky vo vzťahu k zvieratám, má to zmysel, objavíme nové možnosti, budeme budovať vzťah založený na rešpekte a úcte k životu a nie na využívaní. Odporúčam navštíviť stránky Slobody zvierat a zistiť, prečo má zmysel venovať vo svojom živote pozornosť našim biotickým príbuzným - zvieratám. Obývame tento veľkolepý svet spolu, so zvieratami. Je správne mať úctu k životu, rešpektovať hodnotu všetkého života, pokiaľ možno znížiť utrpenie, šíriť súcit.
Alebo si možno v prvom kroku predstaviť ako by nám bolo, ak by nás niekto zavrel do klietky, chytil do pasce, označil štítkom, ovládal, obmedzoval, mrzačil či vhodil do vriacej vody.
