Znepokojujúce spoločenské otázky, súvisiace s politickými rozhodnutiami, víziou a smerovaním spoločnosti, rýchle tempo rozvoja vedy a techniky a aktuálne problémy týkajúce sa napríklad klimatických zmien, migrácie, chudoby, či spravodlivej distribúcie zdravotníckej starostlivosti, to sú nielen pálčivé témy 21. storočia, ale predstavujú dopyt po špecialistoch, ktorí dokážu objasniť a interpretovať problémy hodnôt, zmyslu, dobra, povinností, záväzkov k druhým, legitímnym očakávaniam, k vedeniu etického dialógu, k vytváraniu politiky uznania a kultúry dialógu. Dopyt po špecialistoch, ktorí dokážu presadzovať etické programy a projekty v rôznych oblastiach spoločenskej praxe, znamená tiež, že takýchto špecialistov je potrebné pre prax odborne, aj kompetenčne pripraviť.
Čo je aplikovaná etika? Zdá sa, že je dôležité najskôr odpovedať na otázku, čo je aplikovaná etika a ako sa zrodila myšlienka, zaviesť ju do praxe. Aplikovaná etika predstavuje osobitú výzvu a funkčné nástroje na riešenie morálnych problémov v spoločnosti. Je to Je to špecifický typ analýzy, zameranej na praktické problémy spoločenského života, rôznych profesií. Nemožno ju stotožňovať s etickou výchovou, ani s teoretickou etikou, aj keď existujú medzi nimi prirodzené väzby. Ak hovoríme o aplikovanej etike, môžeme mať na mysli etablovanú a akceptovanú oblasť vedného skúmania, alebo môžeme mať na mysli študijné programy aplikovanej etiky, ktoré sú súčasťou vysokoškolskej profesijnej prípravy na niektorých slovenských univerzitách, napríklad v Košiciach (Katedra aplikovanej etiky FF UPJŠ), Banskej Bystrici (UMB), Prešove (PO), aj v Nitre (UFK).
Prečo potrebujeme aplikovanú etiku? Veda a technika, masové médiá prinášajú v rýchlom tempe nielen nové poznatky, ale aj nové príležitosti a s tým súvisiace riziká a dôsledky ekologické, ekonomické, politické, ovplyvňujúce prírodu a kultúru, spoločnosť ako takú, aj človeka samotného. Prinášajú nové problémy morálneho charakteru. Veď ako konštatuje Julian Nida-Rümelin (nemecký filozof), jednou z úloh súčasného sveta je sa vysporiadať s jednostrannou ekonomizáciou, politickou inštrumentalizáciou a redukciou vedy, určenej na predaj. Aplikovaná etika cez svoje subdisciplíny je cestou a nástrojom k zdôvodneným, obhájiteľným rozumným a spravodlivým rozhodnutiam.
Je nesporné, že aplikovaná etika našla svoje opodstatnené miesto v systéme humanitných a spoločenských vied a ukazuje svoju užitočnosť – ako môžeme vidieť vo vyspelých demokratických krajinách. Interdisciplinárnym feelingom a aplikačným charakterom si vytvára špecifický a metodický vzťah k praxi a presadzuje sa v sociálnych, ekonomických, politických, aj kultúrnych sférach. V západných krajinách si už odborníci na etiku našli uznanie vo vedeckej komunite, aj v širšom spoločenskom prostredí. Keď hovoríme o aplikovanej etike, hovoríme vlastne o aplikovaných etikách: o bioetike a špecifických subdisciplínach - medicínskej etike, ekologickej a environmentálnej etike, etike zvierat, o podnikateľskej etike (biznis etike), organizačnej etike, o etike médií a etike techniky. Zároveň máme na mysli rôzne typy profesijných etík: lekársku, učiteľskú, ošetrovateľskú, žurnalistickú, inžiniersku, etiku sociálnej práce, etiku vedeckej práce, ai.
Aká je kľúčová rola aplikovanej etiky? Vedieť implementovať etiku do praxe znamená schopnosť reflektovať a zviditeľňovať aktuálne problémy relevantné pre etiku a pre spoločnosť, utvárať kultúru dialógu a podporovať mechanizmy a nástroje v praxi. To znamená objasňovať zdôvodňovať, navrhovať morálne predpoklady spravodlivých, zodpovedných a kompetentných rozhodnutí. Aplikovaná etika bude musí zdolať ešte dlhú cestu na Slovensku. Študovať ju, znamená nadobúdať krok za krokom konceptuálne a teoretické vedomosti (v oblasti etiky), odborné vedenie (inter/trans-disciplinárne) a metodické vedenie (implementácia etiky do praxe, procedúry prijímania rozhodnutí, starostlivosť o etickú infraštruktúru, tvorba a presadzovanie etických programov, vytváranie nástrojov). Študovať ju znamená aj učiť sa utvárať kultúru dialógu. Etická reflexia, profylaxia, inštitucionalizácia, tvorba etickej infraštruktúry a etických programov nie je možná bez špecialistov. Vyžaduje prípravu profesionála – experta, o ktorom Zygmund Bauman - poľsko-britský sociológ tvrdí, že dokáže viesť vysoko odborný, racionálny a metodický diskurz smerujúci k riešeniu istého morálneho problému. Azda by sme mali dodať: multidisciplinárny, interdisciplinárny, či transdisciplinárny. Ako by povedali niektorí teoretici, či genetici: „budúcnosť patrí hybridom“.
