Rozmýšľal, čo s tým. A tak... jedného dňa dostal nápad, ako to vyriešiť. Aby manželka neostala na ulici, no aby mohol zároveň začať nový život s novou priateľkou.
Izbu, ktorá slúžila ako obývačka aj spálňa, rozdelil kartónom na dve časti. Vonku pristavil k oknu rebrík. Manželke povedal, že može ostať bývať v dome, no vchádzať dnu a vychádzať von može len rebríkom cez okno. Tiborova nová priateľka mohla vchádzať dnu riadne cez dvere. Aby bolo jasné, s kým v súčasnej dobe Tibor žije a ktorá zo žien má v jeho živote aké postavenie. Napodiv, obe ženy s tým súhlasili. Takto žili všetci traja "spolu" ešte nejaký čas. Tibor sa svojím "nápadom" medzi ľuďmi netajil. Všetci v osade o tom vedeli. Veď to, ako jeho manželka vchádza každý deň po rebríku viackrát dnu a von, sa jednoducho nedalo prehliadnuť.-))
Po rokoch osadu v Rimavskej Seči zbúrali. Tamojší obyvatelia išli bývať do nových obecných bytov. Byt dostal aj Tibor s priateľkou, aj jeho už bývalá manželka. Tá mu je dodnes vďačná za to, že bol k nej vtedy ohľaduplný a neostala na ulici... -))
