Čo však vtedy, ak sa človek nezaujíma o legislatívu, neštuduje Zbierku zákonov a nesleduje médiá? Bežný občan nemusí vždy všetky novinky v legislatíve zaregistrovať, a pravda je taká, že často ani nezaregistruje. Problém môže nastať, ak sa zmeny v súvislosti s novelizáciou nejakého zákona začnú priamo dotýkať jeho života, napríklad v súvislosti s plnením odvodových dávok do sociálnej či zdravotnej poisťovne. Ak v období, kedy nový zákon, respektíve jeho novela začala platiť, nesledoval tlač, rozhlas či televíziu, teda nezaregistroval dané zmeny, môže sa reálne dostať do problémov.
Ako príklad možno uviesť situáciu, keď do roku 2005 platil za osoby, ktoré sa stali vdovami, vdovcami, odvody do zdravotnej poisťovne štát. Príslušný zákon bol však v roku 2005 novelizovaný, a štát prestal za túto skupinu občanov platiť zdravotné odvody. Pani Eva, ktorá patrila do tejto skupiny občanov, danú legislatívnu zmenu v roku 2005 nezaregistrovala. Začiatkom tohto roka sa prišla do zdravotnej poisťovne ohľadne niečoho informovať a tak sa dozvedela, že od roku 2005 má nedoplatky na odvodoch. Dlžnú sumu, ktorá sa vyšplhala na 1 330 eur, musí teraz zaplatiť. Argument, že o tom, že štát za ňu prestal platiť odvody, nevedela, jej v zdravotnej poisťovni neakceptovali. Pani Eva sa cíti byť obeťou.... Čo vtedy robiť? Môže argumentovať tým, že ju osobne nikto o príslušných zmenách písomne neinformoval? Môže, no nepomôže si. Zákon je v takomto prípade nekompromisný...
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Zbierke zákonov SR v § 2 uvádza:
O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka,
že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Nuž, neznalosť zákona neospravedlňuje. Štát od občana očakáva za každých okolností uvedomelosť. Len tak mimochodom, očakávania sú obojstranné. Uvedomelosť totiž očakáva aj občan...od štátu...napríklad aj teraz v súvislosti s dlhodobo nedoriešeným problémom páchnucich amnestií...
