Zavri oči, šepkám, a po zamatovej kožušine, za ktorú by každý lovec dal dušu, ti píšem celé riadky, aby si nielen pochopila, ale aj pocítila, že slová získajú svoju moc až pri dotyku s dušou ako je tvoja, preniknú cez pokožku dovnútra najprv prudko, potom spomaľujú a prevaľujú sa v tebe, rytmicky obmývajú tvoje obnažené brehy, tak, ako to máš rada, obchádzajú tvoju obranu a milujú sa s tebou, až kým ťa opäť ktosi nezvedie na svoju obvyklú cestu plnú obyčajnosti a vulgárnosti.
Kým teda zazvoní budík v tvare klauna a začne sa vysmievať našim nočným snahám, kým zdola zavonia vôňa praženice a kávy, vôňa, ktorá ti zaplní útroby zbytočnými bielkovinami, kým zo seba vypustíš všetko, čo som do teba z lásky uložil, close your eyes a vnímaj písmená premenené mojím prstom na slová a slová si zameň za obrazy a obrazy si vyves do svojej tajnej miestnosti, kam ich všetky ukladáš a celý deň ukrývaš pred všetkými, čo ti sľubujú všetko.
Musíš vedieť, že takto písať nemôžeš. Osvojil som si to s prvým dotykom tvojich dlaní, tak blízko supernovy nikto neostane nepoznačený. A keď si odišla, tento heroín, ktorý si mi dala do žíl, ma už nikdy nenechal spať. Nemôžeš písať TAKTO, ani by som to nechcel, pretože ponárať sa takto hlboko môže viesť k strate vedomia, každým momentom ti hrozí nedostatok kyslíka a jediné, čo môžeš robiť, je pokúsiť sa plávať, vypúšťať na papier všetko závažie, čo ťa ťahá dolu, pokúsiť sa o balans na hrane bytia a nebytia. Ale ak si pripravená, najprv musíš prísť o všetko, aby si niečo opäť získala. Potom sa budeš môcť milovať s kusom papiera, zdieľať s ním všetky svoje šťavy a pot a tears, aby si ho ako krvavú kopiju vrhla smerom, kde tušíš človeka, ako si teraz ty pre mňa… aby si mu prebodla srdce a s láskou ho sledovala, ako krváca.
Na druhej strane, získaš čosi krásne. Tajného fanúšika, nočného návštevníka, ktorý potichu prosí o ďalšie riadky, pretože bez nich nemôže byť. Podávaš mu legálnu drogu, stimuluješ jeho závislosť a počas tých pár hodín medzi dňom a nocou si pánom situácie ty. Musím ťa však varovať, že ráno sa ti ten druhý opäť odcudzí, a pôjde na miesta, kam ty nesmieš, za ľuďmi, ktorých nepoznáš, a až do príchodu noci im bude vo všetkom po vôli, z čoho môžeš umrieť. Tak som spoznal ja teba a kým som ťa nenakazil svojou závislosťou, spôsobovala si mi to isté. Preto vezmi pero a papier a odpútaj sa. Vykrič svoju nenávisť a miluj šialene úprimne, buď verná ako pes, na ktorého mieri zbraň jeho pána a prijímaj rany s výkrikmi rozkoše. Potom budú tvoje riadky vyznaním a krvou, priznaním a vínom.
Ráno prichádza nesmierne kruto, je hmla a prízemný mráz, len tvoje teplo ma núti pokračovať prstom nižšie a ako rýchlejšie chápeš, o to rýchlejšie sa hýbeš, v staccate mojich slov, pália ti pokožku a cez ústa vpúšťajú zvuky prosieb, aby som to už nerobil, a predsa, tvoje prsty ma kŕčovito držia pri sebe, zaháňajú neúprosné ráno, v ktorom sa obaja opäť zmeníme na dvoch cudzincov. Dokončujem riadky, obaja dychčíme ako zbité psy a ty už chápeš, že tvoju prosbu môžem splniť iba týmto spôsobom, obrátiť ťa dovnútra a späť, spojiť sa jemnou obrúčkou slov, ktorými si iste v budúcnosti ublížime, aj sa nimi opäť spojíme, a tak to bude pokračovať v zmysle našej vernosti navždy, až do konca všetkých rán.
Svoje som splnil.
Už to vieš, tak vezmi papier a ja sa ti obrátim chrbtom, aby si mohla napísať vlastnú story do mojej rozpálenej kože.
