Sugestívne, hlboké oči ostro kontrastovali s pomerne všedným zovňajškom trochu pokrčeného rockového trička ACDC. Zamiešal som si japonský cherry čaj a sám v okne aplikácie kriticky skontroloval svoj vlastný, epidémiou dokrkvaný sveter. Všetky sedenia s pacientami sa stali akýmsi kaleidoskopom domácej nahoty. Dokrkvanej nevyžehlenosti, s predmetmi v obrazoch počítača, ktoré pribúdali na stoloch, v skrinkách, v pozadí pacientov. V ľuďoch sa po roku už začal kopiť neporiadok rovnako, ako v ich domácnostiach. Menej sme začali dbať na seba, o seba, všetko zahalila teplákovo neutrálna, rastúca letargia.
Marek bol však iný. Nevrtel sa ako ostatní a v miestnosti za ním bol rovnaký poriadok, aký mu šiel z očí. Inteligencia. Pochopenie. Nadhľad. To všetko šlo z Marekovho prejavu, akoby bola prvá terapia len bežným pracovným stretnutím. Napriek tomu bol z neho cítiť zvláštny, hlboký, podprahový smútok, aký poznáme z veľkých ľudí, ktorí vytvárali okolo nás rovnako veľké veci. Alebo ich rúcali.
Som Schaman. Čo vás ku mne privádza, Marek? Muž sklopil oči, a spustil. Ďakujem pán doktor. Asi by som mal povedať, že to nie je moja prvá terapia. Nesnažím sa rozpliesť obrovské klbko problémov, to sa už stalo na predchádzajúcich terapiách. Svoj prídel šťastia,Marek zaváhal, aj utrpeni.. som už v živote dostal, a počas posledných rokov som sa pokojne usadil v medzipriestore, kde nie je ani jedno. To mi príde fér. Hotový raj po tom všetkom...Marekove oči uhli bokom, akoby nechcel pokračovať a pokojne si upil z tmavej tekutiny v pohári. Poznáte teóriu 3 sekúnd? Ako vždy spozorniem, keď ma pacient ide skúšať. Neodolám však a dávam bradu do dlaní na znak, že počúvam. Ako iste viete, v sexualite medzi mužom a ženou je dokázaná istá odlišnosť v dynamike vášne. Kým žena sa rozhorieva pomaly a dlho však dohára...my muži to máme iné. Marek sa usmeje ale oči mu horia myšlienkami. Vzbĺkneme rýchlo, a rýchlo aj zhoríme. Naša vášeň tým nijako netrpí, pretože dokážeme tento proces horenia opakovať neustále. Marek sa usmial. Pred párením, alebo milovaním...sa hladina mužských hormónov, vyšpičkovaná spaľujúcou túžbou stane búrkou. My muži sme vtedy ako štenatá. Alebo klauni. Čokoľvek, čo nás evolučný pohlavný výber naučil, aby sme odplodnili samičku. Muž v obrazovke sa napije asi rumu, potiahne si z elektornickej cigarety. Oprie sa do stoličky, oči premýšľavo vyvráti k plafónu a pokračuje. Nie som atraktívny muž. Ženy si ma nikdy nevyberali preto, lebo nejak vyzerám. Poznáte Darwina pán doktor? Kývem hlavou a naozaj ma baví kam to celé smeruje. Pohlavný výber ma obdaril darom reči. Dokážem sa ženám dostať pod kožu. Marek sa nechváli. Nie je ten typ. Skôr to smutno konštatuje. Teória 3 sekúnd je krásna vec. Popisuje moment, kedy sa hormonálna búrka v tele muža, hneď po ejakulácii dostane extrémne rýchlo nadol, a muž sa opäť dokáže napojiť na svoje zmysly. Počas 3 sekúnd po orgazme zažije pociť dokonalého, emocionálneho precitnutia. Presne vie, či tú ženu ešte chce uvidieť, alebo to bolo celé zbytočné a bude to len trápenie. A ak si tu neuvedomí, po 3 skeundách sa dejú už len...nevedomé následky.Prekvapene premýšľam, a v hlave mne samému prebehnú momenty, kedy som vždy cítil teplo, ktoré som intuitívne ihneď po milovaní nemal rád. To čo hovorí Marek, dáva zmysel. Premýšľam, kto je tento človek, ale už na začiatku ma poprosil, aby som sa ho nepýtal. Intenzita mysle, ktorá vyžaruje z tohto zdanlivo tuctového typu muža je až ohromujúca. Mohol by byť profesor. Alebo drogový guru. Alebo psychopat. A preto som tu pán doktor. Od istej doby po rozchode s tou..Marek skrivil pery, ale ovládol sa, ženou, som nedokázal testom 3 sekúnd prejsť. Skúšal som všetko. Krátke a povrchné známosti. Intelektuálky a dokonca aj modelky. S niektorými som dokonca pretelefonoval celé noci, až ma mobil pálil v ruke. Robil som čo som mohol, aby som dosiahol stupeň intimity, ktorý by ma cez tie pekelné 3 sekundy preniesol. Ale nič. Vždy, aj vtedy, keď som zdanlivo cítil naozajstnú blízkosť, som sa po 3 sekundách len silene usmieval, umelo udržiaval konverzáciu a nevedel prestať počítať minúty alebo hodiny, kým ten človek odíde. Jednoducho som nič necítil. Až na jeden, všetky moje vzťahy na tomto končili, ledva ako začali. Marek sa nadýchol, a uprene mi pozrel do očí. Pán doktor, ja NIČ necítim. Nikoho. Tri sekundy po sexe nejaká nemilosrdná ruka stlačí tlačidlo restart, a moja nočná mora začína odznova. Marek poprvýkrát položil hlavu do dlaní a vzdychol si. Skúmavo som hľadel na zavalitého, všedného muža, ktorému už len z jeho prejavu museli ležať ženy pri nohách. A zdá sa že aj ležali, akúrát nie dlho. Marekov magnetizmus bol citeľný a zvláštny smútok, ktorý z neho razil, robil z tohto muža tak trochu chlapca. Zraniteľného. Rojka. Pohľad mi bezmyšlienkovite skĺzol na hodiny na stene obývačky, po ktorých rozvážne tancovala sekundovka, a s hlasitým mechanickým tikaním ukrajovala čas z Marekovej terapie. A z Mareka.
Aké zvláštne stretnutie. Opäť si pripomínam, že učenie je obojsmerný proces a intuitívne cítim, že Marekov zdroj problému leží niekde viditeľne na jeho upratanej polici. Stačí ho nájsť. Od ženských pacientiek poznám problém z druhej strany. Rýchle zoznámenie s mužom, zasnívanie sa, a rýchle prebratie sa. Muži s problémami. Dotiahli to až na Wikipediu. "Damaged goods", hodnotní ľudia, ktorí si pod vplyvom osobnej traumy zakázali prežívať šťastie. Svoju frustráciu okolo seba šíria ďalej formou, ktorá je jedovatá ako fugu v japonskom sushi bare. Pamätáte sa ešte, čo bolo pred testom 3 sekúnd? Predtým, ako ste začali srdcové sťahy rátať stopkami? Pýtam sa Mareka. Ten však prekvapí. Zháči sa a vyhýbavo zahovorí. Vzťah so ženou. Intenzívny. Marek sa napije z alkoholu v pohári, tentoraz však 3 dúšky a ruka sa zachveje. Nenútim ho. Z toho čo naznačujete, predpokladám, že nemáte nejaký sexuálny problém. Viete čo je to anticipácia? Marek takmer netrpezlivo zavrtí hlavou a zakontruje. Prirodzene, že viem. Chápem, čo naznačujete. Ako to však zastavím? Musím to utrpenie skončiť. Ja si CHCEM opäť vychutnávať život. Cítim sa ako alkoholik, ktorý si do hrdla leje fľašu vodky, ale tá mizne predtým ako sa mu dotkne úst. Snažím sa Marekovi vysvetliť, že aj na diaľku v ňom cítim tú rastúcu, úpornú potrebu niečo urobiť. Zmeniť. Bolesť, ktorá sa zmenila na znásilnené odhodlanie a to zase na bolestivé očakávanie zlyhania. Tlak, ktorý z neho cítim aj na diaľku počas terapie, musí byť v intímnom náručí ženy neznesiteľný. "Nerieš to brácho"..znejú mi v ušiach vety, ktorými ma súrodenec ratoval po poslednom zraňujúcom vzťahu. Stále cítim, ako príšerne nepomáhali a obchádzali ma s tou istou dôkladnosťou, s akou som sa snažil problém okamžite vyriešiť. Toto Marekovi nepomôže. Floskule a frázy jeho bystú myseľ len podráždia. Behom rozhovoru pomaly rozplietame roky, ktorými sa Marek zbližoval so ženou, o ktorej nechce hovoriť. S hrôzou a rešpektom si pomaly uvedomujem, že vzťah ktorý ho tak poznačil bol vystavaný na polovici jeho dospelého života a sexuálne sa zavŕšil až v neskorej dospelosti. Marekove 3 sekundy pocas neho neexistovali, pretože to jednoducho nepotreboval. Celý život šprintoval, bojoval, snažil sa o jedinú ženu, ktorá sa mala nakoniec, ako všetko v živote, pomaly rozplynúť v ničote. Stala sa viac ako spomienkou.
Stala sa vám merítkom každého ďalšieho vzťahu. A vtedy, kedy by ste sa mali odovzdať novému človeku fyzicky aj vnútorne, v tom momente miesto milovania absolvujete zariekavajúci rituál, ktorým privolávate späť jedinú ženu, pri ktorej ste nemerali čas na sekundy. Nemerali ste nič. A ničotou musíte opäť začať. Marek je bledý, prstami klepoce po doske stola a napije sa z dávno prázdneho pohára. Nemilosrdne pokračujem. Kedy ste naposledy normálne randili so ženou? Myslím týždne, mesiace, kým sa niečo intímne stalo? Pohľad mi padne na nedojedený tanier na mojom stole a zamyslím sa nahlas. Máte rád Sushi? Ak by sa to teraz dalo, pozval by som vás do Viedna ukázal ako sa pripravuje ryba fugu. Koľko pomalých a opatrných krokov musí kuchár urobiť, aby sa vyhol jedu, ukrytému v žľaze pod srdcom tej ryby. Ale vy to nepotrebujete. Naučil ste s to predsa v tom vzťahu už dávno sám. Nesnažte sa naň zabudnúť. Tak ako je v jedovatej rybe ukrytá skvelá chuť, aj vo vašom vzťahu je ukrytý okrem jedu bolesti aj dokonalý návod, ako na to. Stačí rozpomenúť sa. Príliš vášnivo som dorozprával. A dýchal. Marekovu stuhnutú tvár som uvoľnil až posledným riskantným vtipom. Čas terapie uplynul. Máme už len 3 sekundy...a neviem čo sa stane potom... usmejem sa na Mareka. Ten záhadný tuctový muž s prenikavými očami sa uvoľní, poďakuje a vypne Skype. Už ho nikdy neuvidím, pomyslím si. Mám na to cit.
Celkom oblečený sa vyčerpane zvalím do postele a dlho nemôžem zaspať. Bol to vyčerpávajúci súboj. A zanechal stopy aj vo mne. To je Marekov dar. Upadám do divotvorných snov, a dúfam, že budú trvať nekonečne dlho.
Pokračovanie v ďalšom vydaní mesačníka Moja Psychológia
