Keď sa veľký človek cíti bezmocný zoči-voči čomusi malému

Možno už niektorí z vás tú skúsenosť majú. Požičiate kamarátovi/kamarátke na jednu noc svoju posteľ. Nemá kde zložiť hlavu a vy ste tá správna adresa. Iní tomu hovoria, že sa dáte ľahko vycicať, ale že to doženiete až do doslovného významu slova, to ešte netušíte. Obliečku na vankúš nevymeníte, lebo ho aj tak nepoužívate, no večer sa vám s vyloženou hlavou číta lepšie. Tak po ňom siahnete. Zaspíte. Ráno sa zobudíte a poškrabete sa na ruke. Máte tam pár drobných štípancov. Poviete si, „sviňa jedna, komár“ (áno, viem, že ide o „ňu“ komáricu, ale už ste niekedy nadávali sviňa jedna, komárica?). Ďalšia noc, ďalšie ráno a ďalšie štípance. Takmer všade. Blcha? Tak to hádam nie?!Poďho celé posteľné prádlo na vývarku do práčky, zatelefonovať mame, čo sa v takýchto situáciách robí a ako mám preboha v tak veľkom byte nájsť tak malú potvoru? S mravcami, ktorý sa mi tu sem tam promenádujú, už mám uzavretú dohodu - oni mi nepolezú do potravín a ja ich nebudem obháňať so smrtiacim Raidom. Lenže ako na blchu?Mama ako vždy poradí: „Hľadaj a zabi, lebo ak sa ti rozmnoží, tak to si ešte len užiješ srandy“. A tak celý deň chodím po byte a snorím. Vysávačom prebehnem každý kút, ale ani na jeho saciu dravosť veľmi nespolieham. Ak si správne pamätám z prírodopisu, tá malá potvora má dosť nožičiek, aby sa držala zubami nechtami. Au! Zase ďalší štípanec? Mala som ho už ráno alebo je nový? Ani by ste neverili, čo všetko je človek schopný postrehnúť, ak sa príliš „pozoruje“. Som schopná pocítiť každý vlas padnutý za tričko, každý rašiaci chĺpok. Šteklí ma všetko. Rýchlo zdvihnem tričko, vyhrniem tepláky, no nič. Nie je tam. Paranoja sa už teší, ako ma do večera dostane. Som úplne bezmocná. Čo ak sa tá potvora ozaj rozmnoží?Večer si s malou dušičkou ľahínam do čisto vypratých perín. Takmer ani nedýcham, aby som v prípade, že tá mrcha-blcha ešte žije, stihla rýchlo po nej chňapnúť a zlikvidovať ju. Zaspávam. Ráno sa, hneď ako otvorím oči, zbežne kontrolujem. Štípance svrbia, ale sú to len tie staré. Nový ani jeden. Žeby som vyhrala?V práci pre istotu na internete vyhľadám výraz „blcha“. Vyhodí mi to niekoľko stránok o vtipoch s blchami a o tom, ako sa niekto teší ako blcha. Sorry, ale od tešenia sa mám veľmi ďaleko. Skúšam teda anglické stránky. Bingo! Fotky štípancov, ktoré vyzerajú presne ako tie moje a hnusný obrázok, ktorý si pamätám ešte zo základnej školy. Ohavný malý parazit, ktorý sa ma rozhodol vycicať. Vraj sa množí veľmi ľahko a rýchlo. Porátam štípance, vynásobím možným počtom budúcich blších potomkov a utekám kúpiť Biolit. Bude postrek! A odteraz si do bytu púšťam len medvedíky čistotné!