Emília Andrejová
Rím jedným dychom IV
Tak a teraz už ten pocit, že sme videli všetko začal byť veľmi dotierny. Čo preboha ešte dnes? Koloseum a zrúcaniny sme videli prvý večer a cez deň sa nám tam v tom teple nechcelo, i keď by to určite stálo zato.

Tak a teraz už ten pocit, že sme videli všetko začal byť veľmi dotierny. Čo preboha ešte dnes? Koloseum a zrúcaniny sme videli prvý večer a cez deň sa nám tam v tom teple nechcelo, i keď by to určite stálo zato.

Zrazu som mala pocit, že už sme videli všetko. Podobne som to prežívala aj pred pár mesiacmi v Londýne. V oboch prípadoch však platilo, že to nie je pravda.

Keďže plán byť len za peknú mi nevyšiel, pokračovala som v úlohe vedúcej zájazdu. Na druhý deň bol na programe Vatikán a tak sme si privstali, na striedačku okupovali kúpelňu a vyskúšali talianske raňajkové pečivo, ktoré na nás čakalo vo výdatnom množstve. Asi tak ako ľudia, ktorí sa v ten deň tiež rozhodli navštíviť ten malý štát v štáte.

Niekto môže oponovať, že sa to nedá, ale ja už som z Ríma navrátená nejaký ten týždeň a stále sa utešujem, že čosi, čo som si tam z toho vzduchu ukradla, som ešte nevydýchla. A to len preto, lebo som si to šetrila pre vás.