Emília Andrejová
Rím jedným dychom IV
Tak a teraz už ten pocit, že sme videli všetko začal byť veľmi dotierny. Čo preboha ešte dnes? Koloseum a zrúcaniny sme videli prvý večer a cez deň sa nám tam v tom teple nechcelo, i keď by to určite stálo zato.
Zoznam článkov blogera
Emília Andrejová
Rím jedným dychom III
Zrazu som mala pocit, že už sme videli všetko. Podobne som to prežívala aj pred pár mesiacmi v Londýne. V oboch prípadoch však platilo, že to nie je pravda.
Emília Andrejová
Rím jedným dychom II
Keďže plán byť len za peknú mi nevyšiel, pokračovala som v úlohe vedúcej zájazdu. Na druhý deň bol na programe Vatikán a tak sme si privstali, na striedačku okupovali kúpelňu a vyskúšali talianske raňajkové pečivo, ktoré na nás čakalo vo výdatnom množstve. Asi tak ako ľudia, ktorí sa v ten deň tiež rozhodli navštíviť ten malý štát v štáte.
Emília Andrejová
Rím jedným dychom I
Niekto môže oponovať, že sa to nedá, ale ja už som z Ríma navrátená nejaký ten týždeň a stále sa utešujem, že čosi, čo som si tam z toho vzduchu ukradla, som ešte nevydýchla. A to len preto, lebo som si to šetrila pre vás.
Emília Andrejová
Nová spolubývajúca II
alebo "aby sme nikomu neukrivdili". Mikrovlnka sa za tie dve noci nijako nescvrkla, ani nenatiahla chvostík, aby dočiahol na zásuvku. A mne sa zatiaľ úspešne darí obchádzať elektroobchod, v ktorom by som zohnala predlžovačku. Zaujal ma však aj nápad, ktorý mi odporučili v diskusnom fóre, a to, aby som si z nej spravila alternatívnu lampu. Lenže....na víkend prídu naši (teda moji) a tak to musím nejako vydržať. Už si aj tak prečítali, ako som to ofrflala. A tak musím dopísať aj pokračovanie.
Emília Andrejová
Nová spolubývajúca.
Minulý rok sa to stalo po prvý raz. A možno aj posledný. Stala som sa milionárkou s vlastným bytom.
Emília Andrejová
Čítaš ma?
Ak áno, tak prečo vlastne? Zaujíma ťa, čo všetko zase poviem? Čo si vymyslím? Čo to tá Andrejová zase napísala za kravinu? Vie mama, že som ju spomenula? Vie sestra, že už som napísala tri články, no ani jeden nezverejnila, lebo na to nemám dosť guráže? Vie on, prečo už o ňom nepíšem?
Emília Andrejová
Keď sa veľký človek cíti bezmocný zoči-voči čomusi malému
alebo ako som bojovala s blchou
Emília Andrejová
Povolená odchýlka
„Tu je náš autobus, spravte si tam krížik a pokúste sa vrátiť o piatej na to isté miesto.“ Kodaň pred desiatimi rokmi. Mapa skončila v mojich rukách a tlupa spolužiačiek sa rozhodla, že vyzerám najpovolanejšie, aby som danú úlohu splnila. A tak sa začala moja kariéra „vedúcej zájazdu“. Mala som sladkých 17.
Emília Andrejová
Komu prekáža moja samostatnosť?
Auto zastalo. Otvorila som si dvere, vystúpila a vybrala z kufra svoju batožinu. Nie, nečakala som, kým to urobí on.
Emília Andrejová
Čo to znamená, keď chlap mlčí?
"Životom mi prešlo už toľko ľudí. Niektorí sa zastavili na chvíľu, niektorí na dlhšie. Najviac starostí mi robia tí, ktorí sa objavia a zase zmiznú. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby pri odchode nezanechali na mojej duši nezmazateľnú stopu.“
Emília Andrejová
Ako sa mi s vami nakupuje
Taká malá retrospektíva na moje nakupovanie s vami...chlapmi.
Emília Andrejová
Vitaj všednosť
Prvý krát som ju počula len pred dvomi dňami. Odvtedy sa jej neviem zbaviť. Prídem domov, zapnem CD prehrávač, volím sedmičku a pridávam zvuk. A potom ešte raz a ešte raz. Aká je len krásna! Ako to, že som ju objavila až teraz?
Emília Andrejová
Aký je rozdiel medzi milenkou a sexuálnou partnerkou?
Milenky sa tu už rozoberali niekoľko krát. Ako sme sa viaceré a viacerí zhodli, sú to tie ženy, ktoré majú isté masochistické sklony, a ktoré sú na Vianoce a iné sviatky samé. Aspoň z toho profituje sviečkový priemysel (nič v zlom, ale vždy keď mi je blbo a keď som opustená, tak si zapálim sviečku a tak ich dostávam pri každej príležitosti – možno mi ešte nedošlo, že mi ich dávajú za iným účelom :)
Emília Andrejová
Osud mi ukázal dlhý nos...
...aj tak by som nič nezmenila. Postupovala by som presne rovnako. V tom svojom nezničiteľnom presvedčení, že ja dokážem zmeniť nezmeniteľné.
reklama
Emília Andrejová
Vyzliekam sa do slov...
Odvtedy, čo verejne vystavujem svoje meno, tvár i myšlienky na tomto blogu, som sa stretla s rôznymi reakciami. Niektoré ma úprimne prekvapili, niektoré veľmi potešili, iné poučili a dve mi stále nedajú pokoj - „máš pocit, že je správne, že si to vykričala do celého sveta?“, „Nezdá sa ti, že zo seba odhaľuješ až príliš? Že hovoríš o veľmi osobných veciach?“ Nie.
Emília Andrejová
Na čo sa nechá(va)m(e) namotať...
Reklamné slogany na balenie žien by mali vymýšľať exkluzívne muži. Len oni to dokážu občas tak neoriginálne, až to je absolútne neodolateľné. A my strácame všetku súdnosť a otvárame „peňaženky“, aby sme si zakúpili ten ponúkaný „produkt“ (koľkokrát ide o obyčajnú zeleninu ako kalerábiky). Dobrá a správne načasovaná reklama je jednoducho úderná. A ak k tomu obchodník pridá aj zopár taktických ťahov, je ruka v rukáve...alebo na inom mieste.
Emília Andrejová
Tinnitus. Ti čo?
alebo Ako som si k blížiacim sa narodeninám darovala pobyt v nemocnici... V rámci hesla „pracovať, pracovať, pracovať“ som prežila takmer každý deň tohto relatívne nového roku. Niečo sa hneď na začiatku pokazilo, niečo prestalo dávať zmysel, potom som si pre istotu nasadila čierne okuliare a skúsila sa na svet pozerať aj inými očami. Vyčerpanosť som brala ako neodmysliteľnú súčasť života a nejako veľmi som sa nad ňou nezamýšľala. Veď cez víkend si oddýchnem... Ale potom sa zase všetko nakopilo a ja som ťahala nonstop 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Bola som ako ten zajačik z reklamy na baterky.
