Ak neveríte, toť moje „nákupy“ ako dôkaz, že i ja som len bežný konzument síce s údajne vysokým IQ a nárokmi, ale nízkou hranicou sebazáchovy, ak všetky reklamné prvky dokonale ladia. Zapredám telo i dušu. A to len za týchto pár slov...„Milka, kedy ste išli domov?“ spýtal sa spoza môjho chrbta chlap, ktorého som prvý raz videla večer predtým a ani len vo sne by mi nenapadlo, že si stihol zistiť ako sa volám. Mala som „násť“ a srdce otvorené dokorán. „Keď ťa vidím, zabúdam na všetko ostatné“ – slová od mojej platonickej lásky zo strednej školy, ktorá sa potom vytratila na dlhý čas a to trasenie kolien a motýle v bruchu mi nechal ako večnú stopu pri každom náhodnom stretnutí.„Máš mail“ – krátka sms, ktorá spustila reťazovú reakciu návštev počítačovej miestnosti na univerzite od skorého rána do neskorého večera. Kam sa hrabe Láska cez internet?„Dobrý deň“ – pozdravil úsmev v autobuse a ranné cesty do práce sa stali vytúženou časťou dňa.„Úsmev ti pristane“ – povedal len tak mimochodom popri práci a „nasadil“ mi chrobáka do hlavy. Po pár ďalších originálnych „pravdách“ som už mala v hlave celý labyrint cestičiek, ktoré si ten chrobáčik prehrýzol.„Poď“ – otvoril dvere a prstami sa dotkol miesta trochu vyššie nad pásom džínsov. Nakúpila som spontánne a rýchlo. A do toho obchodu som sa vracala najradšej. „Ak máš zajtra čas, vezmem si Ťa“ – nechýbal mu zmysel pre rýchlosť a prekvapenie. Ale kalerábov sa človek preje rýchlo.„Som tak rád, že ťa zas vidím“ – povedal úsmev z autobusu v trolejbuse a postaral sa mi o bezsennú noc...a keď do svojej kúpeľne pridal zubnú kefku, bola som jasná.Asi bude niečo na tom, že človek by mal reklamy preventívne vypínať, alebo si pred odchodom do obdchodu jasne napísať, čo chce kúpiť. A potom ten nákupný zoznam nezabudnúť doma :)
