Pred vstupom nás čaká bezpečnostná prehliadka a tentokrát aj s otváraním kufrov. Náš bus odchádza zo šiesteho poschodia a vyznať sa v tejto rozsiahlej budove nie je jednoduché. Kúpime si lístok pri pokladni, kde nás viackrát predbehnú izraelskí vojaci, asi majú prednosť. Autobus stojí na nástupisku a cestujúci čakajú vo vnútri budovy za sklenenými dverami. Celkom múdre riešenie. Cestou obdivujeme krajinu a vidíme aj všade prítomný závlahový systém, bez ktorého by tunajšia vegetácia neprežila obdobia sucha.
Jeruzalem je mesto postavené v kopcoch a jeho história siaha 4 000 rokov pred náš letopočet a je jedným z najstarších miest na svete. Úplne najstaršie je neďaleké Jericho, ktoré je trvalo osídlené už 10 000 rokov.
Na správny smer k nášmu hostelu sa s trochou strachu opýtam ozbrojeného a celého v čiernom zahaleného vojaka, je mu vidieť len oči. Aj tie sú čierne. Veď ten by sa tu mal vyznať. Ideme pešo, tak najlepšie spoznáme mesto. Zaujmú nás domy, ktoré sú všetky obložené kameňom, aj úplne nové stavby. Dodávajú mestu starobylý ráz a pôsobia veľmi príjemne. Po električkovej trati, je to jediná linka v meste, sa preháňajú cyklisti na elektrobicykloch. V týchto kopcoch to má svoje opodstatnenie. Len treba dávať na nich väčší pozor ako na električky, aby vás nezrazili. Hostel je veľký a vraj najlepší v meste. Izbu dostávame v podzemí a okná sú na úrovni chodníka na ulici. Izba je však veľká a dobre vybavená.
Keďže dnes dosť prší, rozhodneme sa navštíviť múzeum. Vyberieme sa k pamätníku holokaustu Jad Vašem, venovanému pamiatke šiestich miliónov nacistami zavraždených židov. Ideme električkou na konečnú Mt. Herzl a potom chvíľu pešo. Expozícia začína prvými protižidovskými akciami, metódami ich segregácie a označovania, prvé transporty, vznik židovských get vo veľkých mestách. Veľký priestor je venovaný getu vo Varšave. Najsmutnejšie je hromadné vraždenie v koncentračných táboroch. Celé to je znázornené vystavenými historickými dokumentmi, ukážkami z dobových filmov a dokumentov. Do toho sú výpovede preživších, ako aj dobové predmety a hudba. Človeka až zamrazí, čoho sme ako ľudstvo schopní.
Na konci vchádzame do Dvorany mien, kde sú uchovávané mená a životopisné údaje miliónov obetí. Uprostred podlahy je veľká jama, ktorá ma symbolizovať obete, ktorých mená sa nikdy nedozvieme. Boli vyvraždení s celými rodinami a neostal nikto, kto by o nich mohol podať svedectvo. V celom múzeu je zakázané fotografovať, tak len foto zvonku.
Ráno ešte slabo popŕcha, ale my sme rozhodnutí poprechádzať sa starým mestom. Z električky vystúpime pri radnici a pešo ideme k Jaffskej bráne. Tam sa nás neúspešne snaží presvedčiť miestny sprievodca na prehliadku mesta. My ale smerujeme k Bazilike Božieho hrobu. Sme tu zavčasu (pred deviatou) a preto je tu veľmi málo turistov. Táto bazilika je najvýznamnejším kresťanským kostolom. Je postavená na mieste považovanom za biblickú Kalváriu alebo aj Golgotu, kde bol Ježiš ukrižovaný, zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych.
Hneď pri vchode je miesto, kde Ježišovo telo pomazali pred pohrebom. My sa postavíme do radu pred kaplnkou Božieho hrobu. Ani nie za dvadsať minút môžeme nachvíľu vstúpiť do hrobky a ticho postáť na tomto posvätnom mieste. Navštívime aj kaplnku sv. Heleny, ktorá dala tento chrám postaviť v roku 336, na základe nálezu troch krížov. Na základe toho stotožnila toto miesto s Golgotou. Po strmých schodoch sa dostávame do kaplnky Kalvárie, kde bol Ježiš pribitý na kríž.
Úzkymi uličkami starého mesta s množstvom obchodíkov mierime k Múru nárekov. Pozrieme si ešte niekoľko zastavení na krížovej ceste. O chvíľu sme na kontrolnom stanovišti, kde musíme prejsť prehliadkou. Múr nárekov alebo aj Západný múr je najposvätnejším miestom pre židov na svete. Je to zvláštny pocit, pred chvíľou sme navštívili kresťanské posvätné miesto a zrazu sme tu.
Jeruzalem je naozaj výnimočné mesto, na malom priestore sa tu nachádzajú najsvätejšie miesta troch monoteistických náboženstiev. Tým tretím je Chrámová hora s mešitou al-Aksá a Skalný dóm. Staré mesto je spoločne s hradbami zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Rozdelené je na štyri štvrte - arménsku, kresťansku, židovsku a moslimsku. Jeruzalem bol počas svojej histórie dvakrát zničený, 23 krát obliehaný, 52 krát napadnutý a 44 krát dobitý. Aj preto je to večné mesto.
Do Múra nárekov vložíme svoje želania a aby sme podporili ich splnenie odchádzame pospiatky, tak aby sme sa múru neotočili chrbtom. Pokračujeme prehliadkou židovskej štvrte a potom popri hradbách arménskou štvrťou. Milan si potrebuje oddýchnuť a tak ide do hostela, mňa zvedavosť ženie k Damašskej bráne a trochu sa pomotám v okolitých arabských štvrtiach.
Nakoniec prejdem moslimským cintorínom a Levou bránou späť do Starého mesta. Idem po Via Dolorosa a zazriem Skalný dóm cez pootvorenú bránu. Vyberiem sa tým smerom, ale zbadám vojakov pred bránou. Uvedomím si, že vstup pre nemoslimov je možný len Maurskou bránou a to len vo vyhradených hodinách.
Pokračujem prehliadkou väzenia, kde prebýval Ježiš aj Barabáš a ďalšími zastaveniami na krížovej ceste.
Po odpočinku v hosteli sa vyberieme už spoločne s Milanom na večeru na trh Machane Jehuda. Oči popasieme na čerstvom aj sušenom ovocí, koláčikoch, rybách, koreniach a všetkom čo takéto trhy ponúkajú. Usadíme sa v maličkej reštaurácii a dáme si hummus s falafelom. K tomu sú kyslé uhorky a štipľavé papričky. Proste pochúťka.
Po večeri je dobré sa prejsť. Vyberieme sa do najstaršej ultraortodoxnej židovskej štvrte Mea Šearim. Túto štvrť vybudovali východoeurópski prisťahovalci. Vidíme tu konzervatívnu módu. Muži v dlhých čiernych kabátoch s neodmysliteľnými klobúkmi na hlave. Domy na hlavných uliciach sú zachovalé, ale keď zabočíme do bočných uličiek vidíme ošarpané a zanedbané domy.
Na dnes toho bolo snáď už dosť. Zajtra sa už tešíme na návštevu Chrámovej hory a výlet do Betlehema. Aj vy môžete byť pritom. Čítajte aj nabudúce.
