V predchádzajúcom článku sme videli Valtice, Mikulov a okolie nádrže Nové Mlýny.
Ďalší deň sa rozhodneme navštíviť susedné Rakúsko. Ideme cez Břeclav na Pohansko. Táto lokalita bola osídlená už v praveku a bola významným veľkomoravským hradiskom. Cestou na hranice nás zastaví rakúsky pár so žiadosťou o pomoc pri oprave defektu. My ako správny bajkeri, máme všetko potrebné so sebou. Filip s Lacom im dušu raz-dva zalepia a pokračujeme do Poštornej na hranicu.
Za hranicou nás trochu prekvapia dvojjazyčné tabuľky vyznačujúce cyklotrasy. Obchádzame Reinthal a vydávame sa nekonečnými poliami v mierne členitom teréne. Spestrením sú pravdepodobne ropné vrty, ktoré pracujú bezobslužne a dajú sa pozorovať zblízka. Dostaneme sa do dediny Altlichtenwarth a Laco si chce dokúpiť vodu. Nielenže nenájdeme otvorený obchod, nevidíme ani skoro žiadnych ľudí. Vyzerá to tu vymreté, ako v post apokalyptickom filme. Len čakáme kedy sa zjavia zombies. Konečne skončia polia a pred Schrattenbergom ideme cez vinice, tak sa trochu občerstvíme.
V dedine je to podobné ako predtým, nikde nikoho. Prejdeme hranicu a zastavíme sa na známej colnici, kde si konečne môžeme dať chladené pivo. Zastavíme sa na obed vo Valticiach, ochutnáme opäť pár druhov vína (len po troške) a cez Hlohovec domov do kempu. Našu dnešnú trasu si môžete pozrieť v Sports Trackeri.
V stredu si Filip berie voľno. Nevládze ako my starší, ktorí máme víno ako palivo. Celý deň si číta a oddychuje. Dobre, že nešiel s nami. Laco tiež niečo hovorí o oddychovom dni. Pozrieme Břeclav, dáme kávu a posedíme. Uvidíme kam sa nám bude chcieť ísť. Naozaj si dal kávu a chvíľu posedel (ja som medzitým zašiel na nákup) a vymyslel, že poďme do Hodonína, veď to nie je ďaleko. Pozeráme do mapy ako sa vymotať z mesta, keď sa k nám prihovorí staršia pani. Ani nám nevie veľmi poradiť, ale rada by sa vykecala. Nech si dávame pozor na kola, lebo nám ich ľahko ukradnú ako jej. A pritom ho mala zamknuté o dopravnú značku, aj tá sa dá vraj odskrutkovať a vybrať. Jednou vetou zhodnotila: „Lidi jsou svině a jak říkají chlapi, kolo bylo v prdeli“. Keby sme nevyužili chvíľku, keď sa išla nadýchnuť a nerozlúčili sa, stojíme tam dodnes.
Do obce Hrušky ideme starou rozbitou asfaltkou a ešte tam jazdia aj autá. Ja by som sa už najradšej vrátil a realizoval ten oddychový deň. Zrazu prišli vinohrady a to mi vracia silu.
Neďaleko Mikulčíc je staré slovanské hradisko a rozhodneme sa ho pozrieť. Vystúpime aj na rozhľadňu. Trochu to nabúra časový plán, ale o chvíľu sme lesnou cestou v Hodoníne. Rovno pri radnici na Masarykovom námestí je aj reštaurácia, kde sa naobedujeme. Oproti je aj kostol sv. Vavrinca. Vydáme sa smerom na Dubňany. Tam pri pive zhodnotíme, že zámok v Miloticiach už nezvládneme.
Vydáme sa teda do Mutěnic, ktoré sú cieľom vinárskej turistiky. Nachádzajú sa v Slováckej vinárskej podoblasti. Začíname hľadať otvorenú pivničku (sklípek). Jeden sa však maľuje, ďalší je v rekonštrukcii. Tak nazrieme do jedného z otvorených. Laco osloví pána vinára, či môžeme ochutnať. Ten súhlasí a dodá „však si dám s váma“. Umyje poháre a už ideme dole do pivnice. Naleje nám Veltlín, Ryzlink, nejaké ružové, čo pijú len baby. Skončíme pri Svätovavrineckom, ktoré mi mimoriadne ulahodilo. Veľa nám o víne porozpráva a my sa ho veľa vypytujeme. Obhospodaruje 25 árov vinohradu. Ešte si dáme foto s koštířom. Bolo to len na chuť, veď nás čaká ešte 30 km. Na otázku, čo sme za koštovku dlžní, len kývne rukou:"však ste ani moc nevypili". Tak si od neho kúpime aspoň po fľaši vína. Veľmi príjemný pán a na rozlúčku sa spoločne odfotíme. Milujeme Moravu!
Nahodíme tempo a za približne hodinu aj pol sme na chate. Bol to naozaj „oddychový“ deň, prešli sme 90 km. Ale stálo to zato. Ak chcete vidieť kadiaľ sme šli, kliknite na odkaz.
Posledný deň pred odchodom ešte dorazíme Lednicko – Valticky areál. Vyberieme sa do Břeclavi – Poštornej, kde je krásny kostol Navštívení Panny Marie v Poštorné. Dal ho vybudovať knieža Jan z Lichtenštajnov v rokoch 1895 až 1898. Pri stavbe bolo použitých 200 druhov tehál, dlaždíc a glazovanej krytiny.
Potom ideme dlho popri trati lesom až k Rendez–vous. Tento zámoček slúžil panstvu na občerstvenie (raňajky) pred lovom. Tento sme si pozreli aj zvnútra.
Pokračujem cez Valtice okolo Hlohoveckého rybníka do Lednic. Tam si pozrieme zámocký areál, jeden z najkrajších v Čechách. Obídeme areál okolo Minaretu až k Janovmu hradu. A to je záver nášho putovania, môžete si ho pozrieť podrobnejšie v zázname z trasy.
Odporúčame vám aj návštevu informačných centier, môžete tam získať veľmi dobre spracované mapy a informačné letáky.
My sme absolvovali 5 výletov a najazdili celkovo 366 km. Striedali sa vinohrady s poliami, lesmi a krásnymi dedinkami s ešte krajšími pamiatkami. Ochutnali sme rôzne druhy vína, piva a jedlá moravskej kuchyne. Tak môžeme spokojne ísť domov, plní úžasných zážitkov.
P.S.
Nechcel som záver pokaziť pesimistickou úvahou po toľkých úžasných zážitkoch, ale nedá mi to. Rovnako ako cesta tam aj cesta späť bola najhorším zážitkom dovolenky. Preplnený vlak, vagón s nefungujúcou klimatizáciou a problém s kúpou rezervácie miesta na bajk, dve hodiny pred odchodom vlaku. "V systéme to vidím, ale neviem vám ho predať." Sme naozaj "vďační" kapitánovi tomtomovi, že vyhnal tie hnusné žlté vlaky. Však cudzie (české) nechceme a naše národné si nedáme, aj keď sú staré, preplnené, nespoľahlivé a smradľavé. To platí všeobecne pre vlaky ŽSSK. A ešte aj to pivo v reštauračnom vozni bolo teplé ;)
