Prívlastok Napichovač získal vďaka jeho obľúbenému spôsobu mučenia a popráv, to jest napichovaniu na kôl. Vlad III. bol kniežaťom Valašského kniežatstva. Vďaka bojom, ktoré viedol s Osmanskou ríšou je v Rumunsku považovaný za hrdinu. Všeobecne je ale známy svojou krutosťou, ktorú prejavoval proti svojim nepriateľom, politickým oponentom aj zločincom.
Sighișoara je neveľké mesto s približne 32 000 obyvateľmi, jedno z najkrajších a najzachovalejších stredovekých miest v Európe. Historické centrum na kopci je obohnané hradbami. Vo vnútri hradieb sú meštianske domy zo 16. storočia a spomeniem aj niekoľko najvýznamnejších pamiatok. Určite sa oplatí pozrieť a vystúpiť na 64 metrovú hodinovú vežu s orlojom. Je odtiaľ pekný výhľad na mestečko a okolité kopce. Poprechádzať sa uličkami a obzrieť si námestie Piaţa Cetaţii, ktoré je centrom starého mesta. Kedysi sa tu konali trhy, verejné popravy, aj procesy s čarodejnicami. Dnes sú tu obchody so suvenírmi.
Samozrejme nenechajte si ujsť predovšetkým rodný dom Draculu, v ktorom môžete navštíviť múzeum a reštauráciu. V reštaurácii sme sa dobre, aj keď trochu draho najedli. Posedeli sme na príjemnej terase a poobzerali si aj štýlový interiér. Múzeum je zariadené (podľa môjho názoru) v takom jarmočnom štýle. Červené a čierne závesy, vystavená Draculova truhla, jeho busta a strašidelné obrazy, uprostred sa nachádza stôl a k tomu hraje dramatická hudba. Ale keď sme už tu, mrzelo by nás keby sme to nevideli na vlastné oči.
Vystúpili sme aj 172 schodmi Schodiska študentov (kryté schodisko z roku 1642) ku kostolu Na kopci. Gotický kostol Na kopci (Biserica din Deal, Bergkirche) pochádza zo 14. až 16. storočia a nachádza sa pri ňom aj cintorín Sasov, pôvodných obyvateľov mesta.
S týmto mestom je spájaný aj Sándor Petőfi, významný maďarský básnik slovenského pôvodu, ktorý tu údajne zomrel.
Atmosféru dýchajúcu históriou dodávajú mestečku úzke uličky, kamenná dlažba a malebné rôznofarebné domy. Pri troche predstavivosti si viete predstaviť, ako to tu mohlo vyzerať za vlády Vlada III. Draculu. Pokúsim sa ju priblížiť nasledujúcimi fotografiami.
Cestou do Sighisoary nás zaujala rozsiahla rekonštrukcia ciest na úseku skoro 80 km. Rumunsko sa naozaj rozvíja míľovými krokmi a myslíme si, že takýmto tempom nás už o niekoľko rokov dobehne. Popri ceste sme videli typických rumunských cigánov s dlhými sivými bradami predávajúcich medené kotlíky všetkých veľkostí, ale aj celé destilačné súpravy.
Po návrate do Sibiu sme sa ešte raz poprechádzali centrom mesta a už sa tešíme na najočakávanejšiu etapu našej cesty – prechod cez pohorie Fagaraš, nazývaný Transfagarasan. Čaká na nás aj hrad, na ktorom skutočne žil Dracula. O tom sa dočítate v ďalšej časti nášho putovania po východnom Balkáne.
