Až tesne pred dovolenkou sa to začalo vyvíjať s rastúcim počtom nakazených trochu negatívne. Zvažovali sme alternatívu na Slovensku. Ale keďže sa u mňa prejavovali príznaky cestovateľskej abstinencie a západná časť Čiech bola ešte mnou nepreskúmaná, zostali sme pri pôvodnom pláne.
Vymyslel som itinerár, naplánoval výlety a tak už sedíme v nočnom vlaku do Prahy. Ráno prestúpime smer Cheb a po deviatej sme v našej prvej destinácii – Mariánské Lázně. Náš ubytovateľ nás už čaká na stanici a odvezie do apartmánu priamo nad kolonádou. Je to naturalizovaný Rus, ktorý žije už 20 rokov v Česku. Podľa jeho slov je tu poloprázdno a chýbajú turisti z Ruska a Nemecka. Presne to máme radi. Hneď prvá naša cesta vedie na kolonádu a popri spievajúcej fontáne. Krásne hraje, ale ako zistím nasledujúce ráno, príliš hlučne a príliš skoro.
Mariánské Lázně sú príjemným mestečkom s asi 13 000 obyvateľmi a sú najmladšie z presláveného trojuholníka západočeských kúpeľných miest. Nás očarili okolitou prírodou a možnosťami ľahkých turistických prechádzok. Prešli sme sa na vyhliadkovú vežu Hamelika a popri srnčej obore sme sa dostali k hornej stanici lanovky. Aj Filip po celom dni zostal uchvátený toľkou nádherou, aj našim apartmánom až mu chýbali slová, keď skonštatoval „Normálne máš tu internet, máš tu všetko čo ti treba k životu“ :)))
Ďalší deň idylka skončila, o siedmej ma budí „vrieskajúca“ fontána a ja o pol ôsmej budím syna, vstávaj máme plán. Ideme pozrieť ďalší český klenot.
Františkovy Lázně nás prekvapili svojim kľudom, obrovským parkom a maličkým centrom. Hneď sme ich prekrstili na dôchodcovské kúpele.
Keďže máme dostatok času navrhujem ísť do ikonického a pre nás (deti normalizácie) najexotickejšieho miesta bývalého Československa – mesta Aš. Pre vysvetlenie, pre nás východniarov to bola najvzdialenejšia destinácia kam sa dalo ujsť bez toho, aby ste opustili rodnú hrudu a ešte rozumeli reči.
Vystúpime z vlaku a zistíme, že do centra je to ešte poriadny kus. Ale motoráčik idúci do centra je už fuč. Nevadí, aspoň lepšie spoznáme mesto. Po pár sto metroch mi ani neviem prečo zíde na um pesnička „Najväčšia diera je Prievidza“ a áno našli sme jej českého brata. Aspoň v informačnom centre (v nedeľu poobede majú otvorené, takže to nie je až taký zapadákov) kúpim pár magnetiek.
Aby sme ten západ mali kompletný, zastavujeme sa v konečnej stanici niekdajšieho rýchlika Excelsior (niektoré vozne jazdili až do Františkovych Lázni). Cheb nás prekvapí nádherným námestím, ktoré nám pripomenie náš Bardejov. Majú tu aj hrad a mesto si pozrieme aj z výšky kostolnej veže.
Dokonalé zakončenie dnešného náročného dňa, keď unavený Filip na izbe skonštatuje „Otec, však ja nevládzem ležať“. Druhý deň relaxačno – poznávacej dovolenky máme za sebou.
Ráno pripravím raňajky a ideme pozrieť Crème de la Crème českého kúpeľníctva. Po šarišsky Karle Varle, po nemecky Karlsbad. Už cesta je zážitkom, vinie sa popri riečke Teplá, krásnymi horskými lúkami a ešte krajšími dedinkami. Chvíľku zdriemneme a sme namieste.
Prejdeme mestom okolo šeredného hotela Thermal a už sme v kúpeľnom centre mesta. Keď už sme v svetoznámych kúpeľoch, chcem ochutnať aj z jeho prameňov. Lenže prvý prameň na ktorý narazíme má 60°C a moja plastová fľaša na vodu asi nie je to pravé na ochutnávku. Však budú ďalšie, lenže tie majú 58°C, 54°C tak si naberiem aspoň za náprstok a ochutnám. Ponaučenie, bez originál hrnčeka do Varov nelez. Vyvezieme sa aj lanovkou (nechcem týrať svoje dieťa) na vyhliadku Diana.
Prvá etapa je za nami a chlapská idylka končí, pridáva sa k nám dcéra Soňa. Stretávame sa vo vlaku do Děčína. Ideme sa pozrieť do Českého Švajčiarska. Ubytovali sme sa takmer na „samotě u lesa“ v časti Mezná (časť Hřenska), kde žije okolo 40 obyvateľov. Dnešný deň sme celý precestovali, takže bol (z môjho pohľadu) vlastne oddychový. Zajtra to môžeme rozbaliť.
Pravčická brána, tu smerujú naše kroky, s rozpätím 26,5 metrov a výškou 16 metrov ide o najväčšiu pieskovcovú skalnú bránu v Európe. Je jedným z najnavštevovanejších miest a zároveň symbolom Národného parku České Švajčiarsko. Príjemnú túru zakončíme plavbou Edmundovou (tichou) soutěskou a výstupom po 200 schodoch k nášmu penziónu. Zhrnul som to do troch viet, ale prešli sme viac ako 20 km.
Ráno budíček 7:45 (alebo tak vyzerá veget) a po raňajkách ideme na autobusovú zastávku 2 km vzdialenú (aspoň sa deti preberú), smer Jetřichovice. Cestou po schodoch vytesanými do skál objavujeme aj úplne nový model nemeckých žien – štíhle, vysoké a pekné (fuj, ale som politicky nekorektný...).
Mám pocit akoby sme boli pri mori v Chorvátsku. Občas kráčame po piesku a naokolo sú borovice. Tá vôňa stromov vo mne evokuje prímorskú atmosféru, len keby sme nemuseli zdolávať tie kolmé rebríky...
Absolvujeme päť krásnych vyhliadok a jednu Malú Pravčickú bránu a je čas na obed. Filip nás ešte prehovorí na zrúcaninu Dolský mlýn, kde sa nakrúcala rozprávka Pyšná princezná a mnoho ďalších. Vyhliadkovú túru a ďalších takmer 20 km máme šťastne za sebou.
Predposledný deň sa už prejaví únava materiálu. Absolvujeme len prehliadku Děčína, prechádzku areálom zámku a okolia Pastýřske stěny. Aj to sa tam presúvame autobusom.
Dovolenka v štýle Švihák Lázeňský a Český paštikár sa končí. Deti aj ja sme vrchovato spokojní a unavení. Za 8 dní sme toho veľa prešli a videli. Tak má vyzerať aktívna dovolenka podľa môjho gusta. Západné Čechy nás príjemne prekvapili a pozvali aj na ďalšie spoznávanie. Tie Labské cyklochodníky lákajú k opätovnej návšteve.
