Proste ako bežné vlaky u nás, len v lepšom stave a čistejší... len u nás to nevydávajú za retro, ale za realitu :(
Sprievodcovi platíme 25 € za osobu a dožadujem sa aj darčeka, ktorý je uvedený na webe, že je súčasťou cestovného. Tentokrát nás, ale Rakušáci sklamú, darčeky nie sú.
Sme na našej prvej cyklodovolenke. O tom čo tomu predchádzalo a ako sme spoznávali Viedeň sa môžete dočítať v prvej časti.
1. etapa: Passau - Kasten
Asi o dvanástej sme v Nemecku, teda v Passau. Hneď pred stanicou je tabuľa, kde je informácia o Passau, ako štartovacom bode trasy Donau Steig. To má neskôr za následok môj veľký omyl, týkajúci sa smerovania našej 1. etapy. Vyberieme sa do mesta pozrieť jeho historické centrum. Jednou z najkrajších pamiatok tohto 50-tisícového mesta je Dóm sv. Štefana. Staré centrum leží na výbežku pevniny medzi sútokom Innu a Dunaja, nové štvrte sú za riekami na priľahlých kopcoch. Zastavíme sa na kebab a ďalej pokračujeme po nábreží až k bodu, kde sa vlieva väčší a mohutnejší Inn do Dunaja. Ďalej tečie Dunaj, vraj preto lebo je dlhší a rieka Inn sa považuje len za jeho prítok.
Okolo pol tretej sa už chystáme vyraziť do nášho dnešného cieľa kempu v Kastene. Opäť sa navigujeme podľa značiek označujúcich Donau Steig. Trochu nás prekvapuje, že sa začíname vzďaľovať od Dunaja. Ale najväčšie prekvapenie je, keď odbočujeme do lesa a začína šotolina a stúpanie. Vidím tu hrôzu v očiach detí, sľuboval som rovinku popri Dunaji a teraz toto. Začína popŕchať, tak musíme nasadiť aj pršiplášte. Z lesa nás to vyvedie opäť na asfaltku a sme v malej dedinke na kopci s krásnymi výhľadmi na okolité lúky a lesy. V diaľke tušíme aj vzdialené Alpy. Toto nám vracia vieru a tak pokračujeme opäť lesom. Tu nás čaká prudké klesanie, kde sme museli zostúpiť a tlačiť a nasleduje prudké stúpanie a opäť tlačíme. Na bikoch máme tak 15 kilový náklad a deti nevládzu. Tak vytlačím najprv svoj bike a vrátim sa pre druhý a potom aj tretí.
Keď sme hore, vyslovím nahlas podozrenie, že ideme nesprávnou trasou. Deti to vedia už dávno. Majú pochybnosti, že takýmito trasami do Viedne ani do konca prázdnin nedôjdeme. Zorientujeme sa v navigácii a rozhodneme sa vrátiť najkratšou cestou späť k Dunaju. Ešte prejdeme (tlačíme) cez nejakú lúku a už sme na ceste. O chvíľu zbadáme super vyhliadku, odkiaľ je prekrásny pohľad na sútok Innu a Dunaja a Passau. Takže stálo to za to, inak by sme sem určite nezavítali. Spúšťame sa dole kopcom až hlavnej ceste z Passau na Linz a čo je hlavné, je tu Dunaj. Trochu nás ešte zarazí značka Passau 4 km, keďže my sme prešli už asi desať. Ale, čo už. Veď to bol úžasný zážitok!
Cestou sme párkrát prešli z Nemecka do Rakúska a späť. Ešte sa odfotíme pri hraničných značkách a už ideme po naozajstnej Dunajskej cyklotrase - Donauradweg. Užívame si kvalitné asfaltové chodníky, ktoré vedú vždy mimo cestu a cítime sa bezpečne. Prechádzame aj okolo srnčej obory.
Po príchode do kempu máme pocit, že je zatvorený a opustený. Na recepcii je zamknuté. Je tam doslova ľudoprázdno, nikde žiadny stan, ani živí ľudia. Je tu prístavisko lodí a naokolo veľa chatiek. Rozhodneme sa, že si napriek tomu postavíme stan. Keď už si pomaly dávame dole batožinu z bikov, zrazu sa zjaví pani, ktorá nám vysvetlí, že tu kempujú karavany a poprosí nás nech sa presunieme. Ideme aj vyplatiť kemp, spolu je to 12 € za troch na jednu noc. Máme k dispozícii veľkú kúpeľňu s niekoľkými sprchami a hlavne teplou vodou. Vyberieme sa ešte na nákup do blízkej dedinky. Našli sme len obchod na benzínke, ale tam nič vhodné na večeru nemajú. Akurát tak čipsy, ale nemáme chuť. Dáme si niečo varené. Soňa sa hneď podujme uvariť sáčkovú polievku, ktorú máme pre istotu v zásobe. Je vynikajúca kuchárka a polievka nám veľmi chutí. Len, čo dojeme spustí sa veľký lejak, ani sme nestihli dobehnúť do stanu.
Pršalo výdatne a napriek tomu, že sme natiahli igelit, máme trochu mokro aj v stane. No budeme musieť kúpiť niečo kvalitnejšie. Ráno nás našťastie víta slniečko, ale čo je ešte lepšie aj autíčko s raňajkami. Prišlo zatrúbilo a môžem nakupovať. Deti ešte spia, aspoň ich príjemne prekvapím. Každému som zobral po žemli so salámou a k tomu jedno sladké pečivo. Keď som ich budil na raňajky boli nadšené. Vedľa nás v noci vyrástol ešte jeden stan. Po raňajkách začíname pomaly baliť. Mňa pobolieva chrbát z noci na karimatke. Slniečko všetko presuší a okolo desiatej vyrážame. Keď sadnem na bike, bolesť chrbta zázračne mizne a my sa tešíme na to, čo nás dnes čaká.
Vyštveráme sa k jednému z najkrajších výhľadov na meandre Dunaja, ale o tom až v pokračovaní nášho putovania.
