Odtiaľ už na vlastný pohon do Gelnice. Chcel som si pozrieť toto mesto, v ktorom som ešte nikdy nebol, aj keď som cezeň veľa krát prechádzal.
Gelnica je staré banícke mesto s peknými starými baníckymi domami. Prešiel som Hlavnou ulicou a Baníckym námestím okolo bývalej radnice, dnešného Baníckeho múzea. Pokračujem bočnou, kameňom dláždenou uličkou a už som pri kamennom moste cez rieku Hnilec. Ten pochádza z obdobia rokov 1837 – 1845 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to pekný kraj, aj keď pre nedostatok pracovných príležitostí život tam nie je jednoduchý. Preto je tento kraj nazývaný hladovou dolinou.
Vrátil som sa do časti nazývanej Mária Huta (350 m.n.m.). Tam začína krásna 15 kilometrová Perlová dolina, ktorá ma dovedie až k chate Erika. Prvých 10 kilometrov idem asfaltkou, čiastočne sa meniacou na šotolinu. Cesta stúpa len mierne až po chatu Izbica (720 m.n.m.). Tam si oddýchnem, doplním energiu z jesienky a pomaly sa začne tá náročnejšia časť stúpania. Ale odmenou je samotná cesta lesom a začínajúce výhľady na okolité kopce.
Ani sa nenazdám a som na chate Erika. Ale nazdám, veď som cestou viackrát v duchu nadával, prečo sa tu potím ako somár v kufri a nie som radšej v klimatizovanej kancelárii. Tento 5 kilometrový úsek mi dal riadne zabrať, nastúpal som 326 metrov a som už na 1 046 m.n.m.
Takže zaslúžená odmena. Žemle so šunkou a pivo z plechovky. Potom už nasleduje krátky finiš (idem a fučím, oddychujem, idem a fučím, oddychujem,...) až na Kojšovskú Hoľu (1 246 m.n.m.). Cestou som stretol mladšieho cyklistu, ale stačil som mu len chvíľu. Hore sme sa však aspoň navzájom odfotili. Nachádza sa tam meteorologická radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Riadne tam fučalo, tak som sa rýchlo pokochal výhľadmi na všetky smery a už som sa vydal ďalej – smer Košice.
Bola to príjemná zmena, keď som zrazu už len viac-menej klesal. Zastavil som sa ešte na Golgote a vhupol som do rozprávkového lesa. Čakalo ma však ešte jedno, nie rozprávkové stúpanie, kde som už dokonca aj tlačil. Bola to šotolina s väčšími kameňmi a tak som sa už nechcel trápiť.
Na chate Lajoška (908 m.n.m.) som si dal chutnú fazuľovicu a porozprával sa s mladou bikerkou. Len tak si vybehla z Košíc, chcel by som mať jej postavu. Koniec snívania, počasie sa začína zhoršovať a mraky neveštia nič dobré. Tak som sa rozbehol opäť lesom na Jahodnú (chata 579 m.n.m.). Tam som sa omylom spustil rovno po zjazdovke. Na spodku to bolo už celkom husté a bol som rád, že som to zišiel bez ujmy na zdraví.
Pokračoval som ďalej po červenej značke až po Horný Bankov. Cestou som stretol ešte známeho - Jozefa, s ktorým sme boli spoločne bajkovať na Ukrajine. Keď som zišiel do Čermeľa napojil som sa na cyklochodník a ním som došiel až na železničnú stanicu. To sa mi páčilo. Už len počkať na vlak a hurá domov.
Táto cyklotúra je mierne náročná až náročná, ale tie krásne cestičky a výhľady stoja za tú námahu. Nabudúce sa tam snáď vyberiem s kamarátmi, lebo o zážitky je lepšie sa hneď podeliť.
