Letíme ako zvyčajne z Budapešti, trochu nás znervózni 15 minútové meškanie vlaku pre rekonštrukciu trate. Aby toho nebolo málo, podarí sa nám aj previesť o jednu zastávku v metre. Milan pred bezpečnostnou kontrolou zistí, že zabudol vypiť pivo a tak ho so srdcervúcim pohľadom hádže do koša. Skrátka Ťapákovci na výlete.
Let je super, mám náhodne pridelené miesto pri okne. Sledujem krajinu pod nami a nadchýnam sa postupne Slovenskom, potom ma postihne krátky mikropánok, zobudím sa pri Poznani v Poľsku, letíme na pomedzí Dánska a Švédska a Nórsko už nevidím. Je tu zamračené a pri pristávaní aj prší. Teplota je minimálne o 15°C nižšia ako u nás. Vitajte v Nórsku!
Miňo nás čaká, nasadneme do auta a ideme k nemu do dedinky vzdialenej približne 30 km od Stavangeru. Napriek dažďu vidíme dosť cyklistov preháňať sa po cyklochodníkoch lemujúcich cesty. My Slováci len ticho závidíme.
Po krátkom oddychu sa prejdeme dedinkou, aj keď mne to pripadá ako mestečko. Veľa sa tu stavia. Obdivujeme peknú severskú architektúru a pekne upravené verejné plochy aj malé záhradky pri domoch. Polia sú tu posiate veľkými skalami a ich vyčistenie trvá roky, takže lúky bez skál sú tu vzácnosťou.
Miňo nás dnes berie na chatu. Prichádzame k bráničke v plote, kde majú vstup už len miestni a potom ešte jedna a už sme skoro na mieste. Zaparkujeme a k chate ideme mierne močaristým terénom. Chata je na úchvatnom mieste, na brehu jazera s výhľadom za milión. Naokolo je len zopár vzdialených chát a pasúce sa ovečky, ktoré zvonia svojimi zvončekmi. Miňo zakúri do krbu a my sa dlho do noci rozprávame, čo je nové na Slovensku a ako sa žije v Nórsku. Pritom sa pozeráme na hladinu jazera a pozorujeme vyhadzujúce sa ryby a loviace kačky. Stmieva sa až po desiatej. Aj takto si predstavujeme raj na zemi.
Všetci vstávame skôr ako sme si nastavili budík, asi to bude vekom... Na raňajky nám Miňo poradí nórsku kombináciu. Chlieb s údeným lososom a za tým chlieb s čučoriedkovým lekvárom a k tomu mlieko. Čudné, ale chutné. Kávu a čaj si vychutnávame sediac na móle pod stromom, naokolo sa rozprestiera nekonečný kľud. Len ovečky zvonia. Miňo sedí len tak naľahko v papučiach, my s Milanom sme oblečení kompletne, aj tak nám nie je bohvieako teplo. Však sme prišli rovno z leta do začínajúcej jari.
Zbalíme sa a vyrazíme na výlet asi na najnavštevovanejšiu vyhliadku v Nórsku – Preikestolen. Voľne sa to dá preložiť ako kazateľnica. Je to obrovský kvádrový skalný blok vysunutý zo zvislej skalnej steny. Týči sa 604 metrov nad hladinou Lysefjordu.
Najprv nás ale čaká kľukatá, úzka cesta, kde je väčšinou rýchlosť obmedzená na 50 až 70 km/hod. Nám to nevadí, lebo sa radi kocháme prírodou naokolo. Len dúfame, že mraky dnes budú dostatočne vysoko a budeme odmenení pekným výhľadom. Súčasťou cesty je aj preprava trajektom. V Nórsku je to bežné, pretože krajina je veľmi členitá. Na parkovisku si doplníme zásoby vody z voľne prístupného vodovodu. Čo je tu bežné a príjemné.
Potom už stúpame pomerne strmo nahor. Je to približne štvorhodinová túra (tam a späť) a pomerne náročná. Terén sa podobá tomu vysokohorskému v Tatrách. Chodníky tu postupne upravujú a vylepšujú, aby sa turistom ľahšie kráčalo. Stretávame rôznorodú zmes turistov, samozrejme je tu veľa Poliakov a stretneme aj Slovákov. Pri chate si oddýchneme a Miňo nám ukáže ako táto chata slúži v prípade núdze. Je tam pri dverách telefón, ktorým zavoláte a poviete čo sa vám prihodilo. Oni vám dajú kód od skrinky s kľúčom od chaty a môžete tam prespať. Dnu je piecka a nachystané drevo.
Prejdeme ešte krátkym snehovým poľom a o chvíľu sme v cieli. Z pohľadu dole až zamrazí, tak je to hlboko. Radšej si sadneme a uzemníme sa. Na klasickú fotku na rohu brala stojí rad. Nám odchovaným socializmom, rady nechýbajú. Tak si radšej ešte vybehneme na skalu nad kazateľnicou, aby sme si vylepšili výhľad. Je to trochu náročnejšie a približuje sa to lezeniu. Odmenou je krásny pohľad na Lysefjord. Jeho názov v nórštine znamená svetlý fjord, podľa svetlých žulových skál. Fjord bol vytvorený ľadovcom v priebehu doby ľadovej a pri jeho ústupe bol zaplavený morskou vodou. Na dĺžku meria 42 km a jeho skalnaté steny padajú do vody až z výšky cez 1000 m. Kvôli nehostinnému terénu sú po celej jeho dĺžke vybudované len dve dediny - Forsand a Lysebotn a každá z nich sa nachádza na opačnom konci.
Cestu dole nám ešte okorenia Švédky kúpajúce sa v jednom z jazier. Voda môže mať tak do 10 stupňov. Miňo dole letí ako kamzík a my s Milanom ako geriatrický krúžok boľavých kolien.
Pretože sme tu len nakrátko, pokračujeme ešte dnes aj návštevou Stavangeru. O tom, ale nielen o tom až nabudúce v druhej záverečnej časti našej nórskej výpravy.
Ak sa Vám moje články páčia, môžete ma podporiť svojim hlasom v súťaži Bloger roka 2018.
Ďakujem za Váš hlas.
