2. etapa Kasten – Kaiserhof
Už po pár kilometroch prichádzame k priehrade. Ako takmer všade v Rakúsku, slúži aj ako atrakcia pre verejnosť. Na začiatku je miestnosť, kde sa premieta film o priehrade a je tam aj výstava fotografii a zobrazené technické parametre. A nikto to tu nestráži! Prejdeme sa po hrádzi na druhú stranu do Nemecka a späť. Je to také malé spestrenie našej cesty.
Prvú časť mapy nájdete v článku Passau. A dobrodružstvo začína...
V ďalšej dedinke Engelszell nás cyklotrasa zavedie do centra dediny. Majú to dobre vymyslené, turistov zavedú k reštaurácii, penziónu alebo kultúrnej pamiatke. Obzrieme si miestny kostolík a cesta nás vráti naspäť k rieke. Ako prechádzame malými dedinkami, s domami popri Dunaji, máme pocit akoby sme boli v nejakom prímorskom letovisku. Všetko je pekne upravené a pri brehu sú móla s loďkami. Prosto nás ovládla pravá dovolenková atmosféra. Cestou na cyklochodníku stretávame aj čistiace auto, ktoré z chodníka zametá napadané lístie. Bodaj by sme na Slovensku mali takéto chodníky a možno časom budú aj tie upratovacie autá.
Dorazili sme do dedinky Schlögen. Mám naštudované, že tu je možné vidieť jeden z najkrajších výhľadov na meandre Dunaja. Tak odstavíme biky, zamkneme ich jeden o druhý a vyrážame. Tentokrát po vlastných, približne trištvrte hodinu do kopca na vyhliadku. Stojí to za to, sme uchvátení výhľadom. Stretneme tu aj starší manželský pár. Na moje prekvapenie sa Filip dáva s nimi do reči po nemecky. No samé milé prekvapenia. Biky najdeme tak, ako sme ich zanechali – nedotknuté. Nechali sme na nich všetku batožinu, vrátane stanu a spacákov. Zlaté Rakúsko.
Pokračujeme popri meandroch smerom na Aschach, je to 25 km. Povieme si, že ak nájdeme cestou kemp, prespíme tam. Cesta vedie na niektorých úsekoch možno len meter od rieky a naskytujú sa nám ďalšie krásne výhľady.
Po pár kilometroch vidíme pekný kemp, ale ideme ďalej. A dobre sme urobili. O niečo ďalej nájdeme kemp s asi najkrajším výhľadom na Dunaj a hradom na kopci. Je tu krásna zelená lúka, oprieme biky a začneme skladať batožinu. V tom na nás zakričí správkyňa alebo majiteľka, že nech prídeme okamžite na recepciu. Jasne nám vysvetlí, že tam nie je miesto pre stany a musíme sa posunúť. Vyplatíme jednu noc a radšej sa riadime jej pokynmi. Máme pocit, že má hodnosť minimálne generála a tak s nami aj jednala. Kde sa hrabe náš kapitán, slintajúci nad výložkami :)
Postavíme stan. Soňa opäť uvarí večeru, tentokrát z konzervy kúpenej cestou a ešte sa prejdeme po kempe a okolí.
Ďalej pokračujem do tretieho najväčšieho mesta mesta rakúska Linz, ale o tom až v ďalšej časti.
