Mesto je označované aj ako hlavné ropné mesto Nórska a svoj veľký rast zaznamenalo na konci 20. storočia. Leží na juhozápade krajiny, na pobreží Severného mora. Spolu s jeho okolím má najdlhšie vegetačné obdobie v celej krajine, okolo 220 dní. Priemerné mesačné teploty nikdy neklesajú pod nulu.
V predchádzajúcom článku sme skončili našu túru na Preikestolen. Ale to nebolo v ten deň všetko, veď chceme vidieť čo najviac a náš sprievodca má výdrž. Po namáhavom zostupe sadáme do auta a ideme sa ešte poprechádzať Stavangerom. Miňo, náš sprievodca a kamarát žijúci v Nórsku, volí znova inú cestu. Jej súčasťou je polhodinová plavba trajektom.
Zaparkujeme neďaleko ropného múzea a ideme sa prejsť mestom. Miňo nás zavedie k veži Valberg, ktorá slúžila ako požiarna veža od 19. storočia. V strede mesta je situovaná najstaršia katedrála v Nórsku - Stavanger domkirke. Bohužiaľ je v rekonštrukcii a tak sa dnu nedostaneme a aj jej priečelie nevidíme v plnej kráse. Popri jazere Breiavatnet prejdeme do blízkeho prístavu.
Odtiaľ je to už len na skok do Starého mesta. Túlame sa útulnými úzkymi uličkami s nabielo natretými drevenými domčekmi. Pochádzajú ešte z 18. a 19. storočia a sú chránené ako súčasť kultúrneho dedičstva. Po namáhavom dni nám duša až pookreje. K parkovisku sa vrátime cez prístav, kde sú pre zmenu domčeky rôznofarebné. Krajší záver dnešného dňa sme si ani nemohli želať.
A to nás Miňo ešte prekvapí jazdou podmorským tunelom. Pre nás suchozemcov je aj to zážitkom, hlavne ak 6 km tunel absolvujete spôsobom – 3 km dole kopcom a 3 km do kopca. Steny tunela nie sú nijako jemne opracované a máme pocit, že sme v jaskyni. K zvláštnemu pocitu prispeje aj informácia, že v najhlbšej časti sme 223 m pod hladinou mora. Miňo, ďakujeme!
Nakoniec nás však čaká aj „nepríjemný zážitok“. Poviete si: "Nórsko a nepríjemnosť, čo to len môže byť?"
Ideme na nákup do supermarketu. Chceme grilovať na záhrade, tak kúpime nejaké klobásky a kuracie krídelka a k tomu samozrejme pivo. No to cez pokladňu neprejde. Je totiž sobota a vtedy sa pivo predáva len do 18.00 a teraz je bohužiaľ už skoro sedem. Tu Miňo jednoznačne sklamal, teda skôr jeho nepozornosť :) A to v nedeľu nekúpite pivo už vôbec. Navyše alkohol (víno a pálenka) sa predáva len v špeciálnych obchodoch. No nič pre Slovákov! Ale aj tak je to dobré miesto pre život.
V pláne sme mali aj návštevu Kjeragbolten, zaseknutého vajcovitého balvanu medzi dvoma skalami a pod ním niekoľko stometrové nič. Prišli sme ale skoro, začiatkom mája je tam ešte sneh a pravdepodobne by sme sa tam ani nedostali. Navyše po včerajšej túre sme radi, že Miňo vymyslel niečo ľahšie. Nedeľný výlet k vodopádu Månafossen.
Túra sa začína pekným kamenným chodníkom a pokračuje už náročnejším výstupom po skalách, kde sú natiahnuté reťaze, aby sme sa mali čoho chytiť. Skaly sú vlhké a neraz prekračujeme stekajúce potôčiky. Čo ma udivuje na Nóroch je voľnosť, ktorú dávajú svojim malým deťom aj v tomto teréne. Pravdupovediac ja keby som tu šiel s malým dieťaťom, určite by som ho nepustil z ruky a nenechal voľne pobehovať.
Teraz mi napadlo, že na výlete včera na Preikestolen, som Miňovi objasnil prečo Nórsko nie je v Európskej únii. Museli by všade na turistických chodníkoch, na okraji skalných zrázov a fjordov postaviť zábradlia, však BOZP :)))
K vodopádu to nie je ďaleko. My pokračujeme ešte vyššie. Chceme vidieť rieku, ktorá vytvára tento búrlivý vodopád a preteká pekným údolím.
Odtiaľ sa autom presúvame na vyhliadku na ďalší fjord - Frafjord. A ďalej ku skanzenu.
Poslednou zastávkou v spoznávaní Nórska je pláž pri Severnom mori. Počasie je dnes krásne teplé, asi 15°C. Na naše prekvapenie sa ale nikto nekúpe :) Len surferi sú v plnom nasadení. Vyzujem sa a naboso kráčam po piesku, občas nejaká vlnka dobehne aj moje nohy a pocítim sviežosť, čítaj brutálny chlad, tohto mora.
Tak toto všetko sme stihli od piatka do nedele aj vďaka nášmu nórskemu „sprievodcovi“. V pondelok už len sadneme na autobus a s jedným prestupom a prehliadkou snáď všetkých uličiek dedín, ktorými prechádzame, sa za hodinku dostaneme na letisko. A aj to letisko pôsobí útulne a vládne tu pokoj.
To je skoro všetko z tejto krásnej škandinávskej krajiny. Miňo nám ešte veľa rozprával o živote v Nórsku, o vymoženostiach ktoré tam majú. Ako sa štát snaží uľahčiť ľuďom život, ale aj to čo funguje rovnako ako na Slovensku. Ale to si už nechám na osobné stretnutia s kamarátmi a známymi, najlepšie pri pive :-)
A vy cestujte a spoznávajte.
På gjensyn, Norge!
Dovidenia, Nórsko!
Ak sa Vám moje články páčia, môžete ma podporiť svojim hlasom v súťaži Bloger roka 2018.
Ďakujem za každý Váš hlas.
