Navyše neobsedím na jednom mieste príliš dlho. To znamená, že ráno pokiaľ nie je príliš teplo si ideme zaplávať. Pred obedom sa vrátim (-me) do izby a k moru ma dostanú najskôr po piatej. Snívam aj o mori v tieni. Toľko k mojej motivácii ísť na sever Poľska k Baltickému moru.
Už začiatkom roka (celé sa to odohralo ešte v roku 2011) som začal plánovať trasu. Spracoval som prvý návrh a k tomu aj prezentáciu, aby som ich namotivoval a nemysleli na to, aké studené more ich čaká. Prezentácia zabrala a dokonca sa k nám pridali aj naši priatelia a zároveň kmotrovci zo Šace.
Aby som zistil kedy je tam najvhodnejšie cestovať, vyhľadal som si na nejakej meteo stránke históriu počasia. Výsledok bol, že najteplejšie je tam začiatkom júla. Termín bol teda jasný a začal som hľadať ubytovanie. Bolo to veľmi zábavné, hlavne telefonáty s majiteľom penziónu na polostrove Hel. Rozumel som tak polovicu, on asi tiež, ale dohodli sme sa.
Konečne prišiel ten dlho očakávaný okamih a 11. júla skoro ráno sme vyrazili dvomi autami smerom do Varšavy. Šli sme cez Duklu a Rzeszów a niečo po obede sme boli na mieste. Mnoho ľudí ma strašilo zlými poľskými cestami, ale skutočnosť bola iná. Cesty už vtedy boli minimálne na úrovni Slovenska, ak nie lepšie. Zaujali ma veľké plechové búdky s radarmi na začiatku každej dediny. Vždy som spomalil, ale keď som zistil, že domáci to nerešpektujú aj ja som pridal. Myslím, že to boli len atrapy.
Vo Varšave sme sa ubytovali neďaleko centra v hosteli. Veľmi slušné ubytovanie, aj keď s poschodovými posteľami. Neviem, či je to poľskou náturou, ale pri platení od nás chceli asi o 10 € viac. Po vyjasnení si objednávky a predložení mailovej komunikácie, sme zaplatili pôvodnú cenu.
Vybrali sme sa pešo do mesta a našim prvým cieľom (samozrejme po obede) bol „Dar národov Sovietskeho zväzu poľskému ľudu“ alebo inak Palác kultúry a vedy. So svojimi 237 metrami (aj s anténou) je to najvyššia budova v Poľsku. Za poplatok sa dá vyviesť výťahom na 30. poschodie a obdivovať mesto z výšky 114 m. Budova je to rozsiahla a kým sme našli vchod, celkom sme sa aj prešli.
To bol socialistický realizmus, ďalej sme sa vydali do doby kráľov. Łazienki Krolewskie sú prekrásnym parkom s letnou kráľovskou rezidenciou. Názov pochádza od pôvodných kúpeľov prebudovaných na palác. Keďže sme všetci boli už aj unavení povolil som jednominútový oddych na lavičke. A keďže nie som pes, po piatich minútach sme pokračovali v prehliadke parku. Ešte polhodinu sme sa motali parkom a potom sme sa zhodli, že na dnes nám už stačilo.
Na druhý deň sme zvolili presun električkou do centra. Stojíme na zastávke a prichádza prvá, nenastupujeme. To isté sa opakuje asi trikrát. To sa ma už kamarát Milan pýta: „To ani jedna nešla do centra?“ Odpovedám: „Ale šla, ale Filip chce ísť novou!“ Skoro ho porazilo, našťastie práve prichádza nová, moderná električka a my nastupujeme.
Prejdeme sa Zámockým námestím neďaleko Kráľovského zámku a potom krásnymi uličkami až na Rynek Starého mesta. Je to najkrajšie varšavské námestie, ktorému tróni v strede socha Sirény symbolu mesta. Ďalej ideme pozrieť Barbakan (mestské hradby) a unavení si posedíme na nábreží Visly. Ako iste viete, skoro celé staré centrum bolo počas 2. Svetovej vojny zničené a obnovili ho po vojne v pôvodnom štýle. V roku 1980 sa stalo súčasťou historického dedičstva UNESCO.
Vrátili sme sa na Zámocké námestie a vystúpili na neďalekú vyhliadkovú vežu, aby sme si mohli prezrieť aj to, kam nás nohy už nedoniesli. Obed sme si dali štýlovo v reštaurácii Pierogi na Bednarskiej. Na výber sú na slano aj na sladko. Autobusom sme sa potom presunuli do poľského Versailles, teda do barokového zámku Wilanów. Poprechádzali sme sa rozsiahlym parkom.
Potom sa tí so zdravým rozumom pobrali oddychovať na izbu a my ostatní (ja so synom a dcérou) sme sa vybrali vyskúšať metro. Môj syn Filip je veľký fanúšik metra, tak som mu to nemohol odoprieť. Vždy sa prevezieme, niekde vystúpime a poobzeráme ako vyzerá svet tam a ideme späť. Cesta späť, ale nebola jednoduchá, skombinovali sme električku a autobus a najprv sa nám podarilo vystúpiť skôr a potom sme sa zase previezli asi o zastávku. Ale nevadí, lebo deti boli spokojné.
Pokračovanie našej cesty nájdete v druhej časti, kde sa vyberieme k Mazurským jazerám.
