Prehovoril som aj syna Filipa, aby šiel so mnou, že nebude ľutovať. Trasu som vybral cez Zlatú Baňu. Čaká nás síce 20 kilometrové stúpanie zo sídliska Sekčov až pod Dubník, ale zato po cestách s miernou premávkou a krásnou prírodou.
Bol pekný júnový deň roku 2015 a my sme o deviatej vyrazili z domu (z Prešova). Cestu na Sigord už poznáme a máme ju celkom radi, lebo je to len mierne stúpanie a zhruba do hodinky ľahkým tempom sme pri priehrade. Tam sa pokocháme výhľadom na okolité lesy Slanských vrchov. Pokračujeme najťažšou časťou, stúpaním na Zlatú Baňu a ešte horším, síce len 550 metrovým úsekom na Temný les. Tam je približne 10 % stúpanie a to nám dá poriadne zabrať. Preto si na lavičke odpočinieme a dáme si aj niečo pod zub.
Odtiaľ nás až po rázcestie neďaleko Dubníka čaká mierne vlnitá cesta. Dočítal som sa o vysielači Dubník, že je to s 318 m najvyššia stavba na Slovensku. Boli sme až pri ňom už niekoľko krát a neodporúčam sa približovať k plotu bližšie ako na 5 metrov. Areál stráži totiž obrovský vlčiak a jeho brechot mrazí až do špiku kostí.
Takže tento zážitok si dnes odoprieme a pokračujeme veľmi príjemným 16 km zjazdom. Najprv lesom po rozbitej asfaltke a potom už dobrou cestou cez dedinu Zámutov až po hlavnú cestu, na ktorú sa napojíme v Čaklove. Nasleduje nepríjemný 10 km úsek s hustou premávkou až po odbočku na Vyšný Žipov. Potom už je to celkom dobré až po Skrabské. Vydáme sa podľa mapy doprava a o chvíľu už sú na ceste nastriekané navigačné šípky smerom k lomu. Prechádzame aj rómskou osadou, ale žiadny problém nemáme a dokonca nás aj pozdravia. Po 55 km prichádzame k lomu a sme obaja nadšení. Tá voda je naozaj taká nádherne tyrkysová ako na fotografiách z internetu a celý lom vyžaruje osobitú krásu a kľud.
Nasleduje fotošialenstvo, keď fotíme lom z rôznych pohľadov a uhlov. Keď nás to prejde, prichádza vrodená zvedavosť a začneme skúmať okolie. Vyberieme sa asfaltkou mierne do kopca a zastaví nás až zrútená cesta. Trošku riskantne, ale pokračujeme ďalej až sa dostaneme na Divoký západ po daždi (keď sa pustatina zazelenie). Potom som dostal „výborný“ nápad a keďže môj syn je za každú kravinu, hneď sme ho šli zrealizovať. Tým nápadom bolo obísť lom. Asfaltka sa však po chvíli začala strácať v húštine. Chvíľu sme sa predierali divokou džungľou. Ale keď už bolo zapotreby použiť mačety a tie bežne so sebou nenosíme, začali sme z džungle cúvať. No aspoň sme to skúsili.
Pri lome ešte stretneme piknikujúci párik a už sa zberáme na odchod. Začalo sa zmrákať a vyzerá to na dážď, preto nasadzujeme vyššie tempo. Ponáhľame sa na najbližšiu železničnú stanicu do Čierneho nad Topľou. Tam sme stretli príjemných a zhovorčivých železničiarov, ktorí sa príkladne starajú o svoju malú stanicu. Dôkazom je upravený priľahlý parčík s jazierkom a leknami. O hodinu nám prichádza vlak domov a náš výlet je na konci.
