Zastavili sme na parkovisku priamo na Jadranskej magistrále. Asi do 30 sekúnd nás oslovila pani s ponukou ubytovania. Najprv sa ubezpečila, že chceme ubytovanie aspoň na dve noci a potom nám ochotne ukázala časť domu, kde sa nachádzal samostatný byt. Byt mal 3 izby, kuchynku aj toaletu a hlavne veľkú terasu s výhľadom na more. Dohodli sme sa na cene 15 € na osobu a deň a mohli sme sa ubytovať. Napriek tomu, že sme boli unavení z celodenného presunu z Čiernej Hory, spojenej s návštevou Kotoru (môžete si o tom prečítať tu), rozhodli sme sa ísť okúpať.
Smer bol jasný, dole k moru. Len sme nevedeli kde sa nachádza nejaká pláž. Ale inštinkt nás nesklamal. Našli sme si peknú malú pláž neďaleko veľkého hotela. More bolo nádherne čisté vďaka kamienkovej pláži a navyše sme si mohli zaplávať aj v jaskyni.
Bolo tam prítmie a zrazu sme zbadali malé kraby, morských ježkov a inú háveď. Deti sa až preľakli a tak sme hrdinsky vycúvali. Cesta späť k apartmánu nebola jednoduchá. Kľukatými uličkami sme trochu blúdili. Tak to zobral do rúk syn Filip a jeho GPS v mobile. O chvíľu sme si už vychutnávali pohár červeného vína na našej terase.
Od starého historického centra sme boli asi 20 minút pešo. Ešte skôr ako sme tam dorazili zastavili sme sa na raňajky, teda lepšie povedané niečo malé pod zub z pekárne. Ak to porovnám so zbytkom Balkánu, tak sme hladovali. Kúpili sme si každý dve malé pečivá a zaplatili sme v prepočte 8 €. Zlatý Belehrad.
Našim cieľom boli mestské hradby (ja s deťmi). Vystáli sme rad na lístky a začali s prehliadkou. Dubrovnícke hradby majú dĺžku skoro 2 kilometre, sú široké 6 metrov a vysoké miestami až 23 metrov. Je z nich prekrásny výhľad na celé Staré mesto a farebné tóny striech. Občas môžete nakuknúť miestnym až takpovediac do hrnca, pretože ich domy sú nalepené priamo na hradby. Celé ich obídete tak za dve hodiny a budete poriadne unavení, ale plní zážitkov.
Iný pohľad sa vám naskytne, keď zídete z hradieb dole. Najprv pomerne široká promenádna ulica Stradun a potom úzke uličky vedúce k hradbám a veľa rôznych pamiatok. Za pozretie určite stojí aj malý Starý prístav.
Po namáhavom dni sme si išli oddýchnuť a pospať. Podvečer sme ale znova vyrazili. Najprv sa okúpať. Našli sme malú pláž blízko centra. Pár metrov štvorcových vybetónovaných medzi skalami. Keďže bol silný príboj, kúpanie bolo dosť adrenalínové a čakali sme kedy nás vlny otlčú o skaly. Ale bol to náš posledný večer pri mori, tak sme sa s ním všetci chceli rozlúčiť. Na záver dňa sme sa ešte išli prejsť do Starého mesta. Bola to úplne iná atmosféra ako cez deň. Pri svite mesiaca vyzeralo všetko omnoho čarovnejšie a útulnejšie.
Toľko krátke zastavenie v Chorvátsku. Na ďalší deň sme vyrazili do pre nás trochu exotickej Bosny a Hercegoviny, ale o tom až nabudúce.
