Prechádzame Bosnou a zrazu nás zastavuje policajt. Pocity mám podobné ako v Albánsku (bude chcieť úplatok, bude šikana,...). Policajt len skontroluje doklady a popraje nám šťastnú cestu. Pred hranicou ešte natankujeme veľmi lacný benzín a zastavíme sa na nákup a už sme opäť v Chorvátsku. Už máme zo striedania tých krajín na našej ceste mierny chaos. Z Čiernej Hory sme prešli do Chorvátska, prešli sme krátko pobrežím Bosny a Hercegoviny, aby sme sa vrátili do Chorvátska a po pár kilometroch sme boli v Bosne a Hercegovine. Keď sme ju krížom prešli opäť musíme cez Chorvátsko, aby sme sa dostali do Maďarska. Je ich akosi priveľa :)
Ideme po diaľnici smerom na Osijek, ale máme pocit, že sme asi na uzavretej ceste. Dlhé minúty nestretávame žiadne autá. A ešte jedna vtipná udalosť na môj účet. Asi 100 km pred Budapešťou sme zastavili na odpočívadle a reku bolo by dobré nájsť tie odložené forinty, nech sú po ruke. No nevedel som si spomenúť, kde som ich tak dobre odložil pred dvoma týždňami. Povykladal som takmer polovicu kufra, ale nakoniec ich našiel. Len som bol zbytku posádky trochu na smiech.
V Budapešti začína to pravé blúdenie. Ideme podľa GPS, najprv nám do toho vstúpi rozkopaná ulica. Keď sa druhýkrát podľa navigácie dostaneme na to isté miesto, začnem ju ignorovať. Pomohlo to. Už len ako sa dostať na konkrétnu adresu. Opäť máme dohodnutý prenájom bytu v centre blízko parlamentu. Ale ulice sú samá jednosmerka a tak zastavím a spýtam sa domáceho. Mali sme šťastie vedel po anglicky. Vysvetlil nám systém jednosmeriek, každá druhá ulica má premávku rovnakým smerom. Úspešne sme to našli, domáca nás už čakala (predtým sme sa telefonicky dohodli, o ktorej prídeme). Bytový dom je krásny, so širokým schodiskom vo vnútri a pavlačovými bytmi. My sme na prízemí, akoby na námestí. Byt nie je najmodernejší (na prespatie to postačuje), ale má všetko čo potrebujeme. Dokonca aj PC s internetom. Zaparkujem v neďalekom obchodnom centre, ale ako som potom zistil na internete, nebolo to správne parkovisko. To je neďaleko a stojí len cca 3 € na deň. Tak sme ešte šli preparkovať.
Na druhý deň sme sa prešli do Budína, pozreli si Chrám sv. Mateja (alebo aj Matyášov chrám) a Rybársku baštu. Deti sa previezli pozemnou lanovkou k nultému kilometru Maďarska. Potom nasleduje centrum, Váci utca, Bazilika svätého Štefana a na záver dňa prechádzka po Margitinom ostrove. Na záver našej dovolenky to bolo až – až. Večer sme unavení padli do postele. O Budapešti som písal už viackrát, tak ďalej nechám hovoriť už len fotografie.
Čakala nás už len cesta domov, samozrejme s obľúbenou zastávkou v Miškolci (v hypermarkete), ktorú voláme „šunky, syry, salámy“. Potrebujeme doplniť prázdnu chladničku po skoro troch týždňoch a aj tie chute sú trochu iné.
...a na záver trochu štatistiky a krátke zhodnotenie
Dovolenka sa uskutočnila v auguste 2012 a trvala 18 dní. Prešli sme 6 krajín - Srbsko, Čierna Hora, Albánsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko. Najazdili sme 3041 km. 12 krát sme prekročili hranice a ani raz nám nekontrolovali batožinu a odbavenie bolo rýchle. Za to môžeme ďakovať našim EU pasom. Za 17 nocí sme v priemere zaplatili 12,36 €/ na osobu a noc. Na benzín, diaľničné poplatky a parkovné sme minuli 311 €. Počas dovolenky nám ani raz nepršalo, spŕchlo až pri odchode z Budapešti.
Tento typ relaxačno - poznávacej dovolenky sme si obľúbili. Deti síce repcú na označenie relaxačná, lebo vraj zrelaxujú až po návrate domov. Ale tá poznávacia časť ich baví.
Balkán nás milo prekvapil. Stretli sme tu pohostinných ľudí a služby na dobrej úrovni za veľmi prijateľné ceny. V Čiernej Hore a Albánsku sa však pripravte aj na neporiadok, ľudia sa tam ešte musia naučiť ako pritiahnuť turistov. Aj keď snahu vidno, na pláži v Ulcinji každý večer zbierali odpad, ktorý tam zanechali návštevníci. Pre nás to vyvážila krásna príroda a početné pamiatky.
Keďže Balkán sme len načali, na ďalší rok sme sa rozhodli navštíviť krajiny na jeho východe. Tentokrát už aj so známymi. O tom ale až nabudúce.
