Cestujeme naprieč Maltou a spoznávame ďalšiu časť hlavného ostrova. Z oblasti husto osídlenej v okolí Valletty (mohli ste s nami navštíviť v predchádzajúcej časti), sa pomaly a v hustom daždi konečne dostávame k otvorenej a členitej krajine.
A ešte jedno dôležité upozornenie. Na základe reakcií viacerých čitateľov na prvý článok vám chcem pripomenúť, že toto nie je návod pre stavebníkov! A už vôbec nie je potrebné na Maltu v zime nosiť plastifikátory do malty. A japonku tiež nebrať, tých je tu dosť...
Za utíchajúceho dažďa prichádzame do prístavu Cirkewwa. Tu sa nalodíme na trajekt do Mgarru na Goze. Plavíme sa okolo tretieho a najmenšieho ostrova Comino. Má rozlohu len 3 km² a žijú tu približne traja stáli obyvatelia. Nachádza sa tu malý hotel a penzión otvorený len v letnej sezóne.
V Mgarre sadneme rovno do busu a vezieme sa do hlavného mesta ostrova Victorie alebo aj ako ho volajú miestni Rabat. Ideme rovno do Citadely a pozrieme si pevnosť kedysi slúžiacu ako ochrana pred pirátmi. Ústredným bodom je námestie s barokovou katedrálou pochádzajúcou z rokov 1697 až 1711. Ďalej sa tu nachádzajú historické bašty a bývalé domy bohatých šľachtických rodín. Navštívime aj starú väznicu a múzeum.
V meste pod pevnosťou ešte stojí za návštevu bazilika Sv. Juraja. Ochutnáme opäť slané koláče, tentokrát s ančovičkami. Chvíľku oddychu si doprajeme v malej krčmičke v anglickom štýle.
Autobusom sa odvezieme ku Bazilika národnej svätyne Panny Márie z Ta Pinu. Je to významné pútnické miesto. Pôsobí majestátne na pozadí krásnej zelenej scenérie a najlepšie si ju vychutnáme pri pohľade zhora. Pochvala patrí Igorovi za výborný nápad vydať sa po krížovej ceste nahor.
Cestou späť sa ešte pomotáme po Mgarre a už sa plavíme späť na Maltu. Tam je menší boj o miesto v autobuse a pomaly, chvíľami v zápchach sa vraciame do Sliemy.
Pred nami je posledný deň (pondelok) určený na poznávanie krás Malty. Z toho čo sa dá stihnúť za 3 dni sme si jednoznačne vybrali Mdinu, bývalé hlavné mesto. Bolo založené Arabmi v 9. storočí a leží na náhornej plošine z troch strán obklopenej prudkými zrázmi. Je najstarším mestom na Malte. Privítajú nás krásne hradby s hlbokou priekopou naokolo.
Vstupujem cez veľkolepú mestskú bránu a zahĺbime sa do ticha úzkych uličiek. Naozaj je to tiché mesto, pretože uličky sú dlhé a kľukaté a tak sa zvuk nemôže šíriť tak ľahko.
Hneď za bránami Mdiny sa rozprestiera mesto Rabat preslávené svojimi katakombami, ktoré tu nechali vybudovať starí Rimania.
O asi 12 km na východ sa nachádza malá osada Tarxien. Zároveň sa ešte častejšie jej názov používa pre tu vykopaný prehistorický megalitický chrám. Chrám Tarxien sa skladá zo súboru štyroch megalitických stavieb postavených medzi rokmi 3600 až 2500 pred našim letopočtom. Nablízku sa ešte nachádza snáď najznámejšia pamiatka Malty Hypogeum v Hal Saflieni, tam je potrebné si rezervovať návštevu pár dní až týždňov vopred.
Poslednou zastávkou je trojmestie ležiace južne od Valletty na morskom brehu zálivu Grand Harbour. Je to spoločné pomenovanie troch opevnených miest - Cospicua, Vittoriosa a Senglea. Ako som sa dočítal, tu sa začínajú maltské tisícročné dejiny. Keď v roku 1530 prišli na Maltu maltézski rytieri, zvolili si práve Vittoriosu dočasne za svoje hlavné mesto. Sily nám zostávajú už len na to, aby sme si pozreli (pre nás) hlavnú atrakciu pevnosť St. Angelo. Odtiaľ sú krásne výhľady predovšetkým na Vallettu.
Cestu späť absolvujeme trajektom pomedzi nádherné jachty. Do centra Valletty sa vyvezieme výťahom. Ja dokúpim ešte zopár suvenírov pre kamarátov a opäť trajektom sa prevezieme do Sliemy.
Na večer máme rezervované miesto v miestnej reštaurácii. Naozaj je plná. Igor s Petrom si dávajú typické maltské jedlo – králika a ja neodolám rybe – barakude.
Takto príjemne a s plným bruchom zakončíme naše trojdňové spoznávanie tohto mini štátika.
Tak prečo navštíviť práve Maltu a prečo v zime?
Malta sa môže pochváliť takmer 7 200 ročnými dejinami. Má krásnu atmosféru úzkych uličiek a veľkú výhodu dostupnosti významných pamiatok. Väčšina historických stavieb je postavená z pieskovca (a podpisuje sa už na nich aj zub času).
V januári je tu príjemných 13 až 15°C, počasie má aprílový ráz. Chvíľu jemne mrholí (väčšinou zrána), potom vyjde slniečko a vy sa vyzliekate do krátkeho trička, aby ste sa vzápätí obliekali, lebo zájde za mraky a mierne sa rozfúka. Turistov tu je prijateľné množstvo a nikde nestojíte v dlhých radoch.
A ešte niečo praktické. Používajú sa tu zásuvky ako v Anglicku, tak si zoberte redukciu. Čítal som o nespoľahlivosti autobusov, my máme dobrú skúsenosť. Aj keď ich oficiálna mobilná aplikácia je dosť slabá a nie vždy presná. Preto sme začali používať webovú stránku, tam je to najpresnejšie. Ceny sú tu mierne vyššie ako na Slovensku a tunajšia kuchyňa vás určite nesklame. A zoberte si slúchadlá alebo štuple do uší. To pre prípad, že by ste išli so mnou a Igorom a spali s nami na izbe. Alebo stretnete ukričané dieťa, sediace v lietadle len rad pred vami :)
Tak docestovania priatelia a nabudúce pri spoznávaní ďalšej krajiny.
