Kto sme my? Malá skupina priateľov, milovníkov prírody i kultúry, ktorá sa vydala 23. októbra na návštevu mesta, ktoré bolo spolu so svojim okolím 11. decembra 1993 zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Určite si niektorí z vás spomenú, že počas diskusie o zachovaní trate bolo často kritizované spojenie zo stanice do mesta. My sme ten pocit nemali. Na autobusovej zastávke bolo telefónne číslo, mohli sme si privolať prepravcu. Rozhodli sme sa pre pešiu chôdzu, bola to celkom príjemná prechádzka.
Vrátim sa k trati, ktorá okrem toho, že je úzko spojená s Banskou Štiavnicou a rozvojom s cestovného ruchu má aj svoju históriu. „Štiavnická Anča," tak ju prezývajú a "Trať mládeže." Keď som hľadala informácie o trati mládeže, narazila som na rozporuplné informácie. Veď ako inak, veľa ľudí zatratí všetko, čo súvisí s minulým režimom. Ibaže zachovanie histórie má svoj veľký význam aj pre nasledujúce generácie. Nakoniec Banská Štiavnica mala vybudovanú trať dávno predtým než sa stavala „trať mládeže." Banská Štiavnica patrila predsa medzi najdôležitejšie miesta monarchie. Už v roku 1870 sa začala stavať úzkorozchodná železnica, ktorá bola sprevádzkovaná 10.augusta 1873. Po druhej svetovej vojne vznikol projekt Trať mládeže, na výstavbe ktorej sa podľa dostupných informácii vystriedalo 47 162 mladých ľudí a nielen z vtedajšieho Československa, ale aj zo zahraničia. Výstavba trvala v počas rokov 1948-1949, sprevádzkovaná bola 29.októbra 1949, niektoré zdroje uvádzajú dátum 30. októbra 1949. Nič to nemení na fakte, že trať dlhú 20,3 km vybudovali brigádnici - nadšení mladí ľudia.
A teraz na veselšiu tému. V súvislosti so „Štiavnickou Ančou" koluje takýto vtip.
Štverá sa dýchavičný vláčik do kopca a vedľa si vykračuje tetka.
Konduktor kričí na tetku. „Tetka poďte, zvezieme vás!"
„Nejdem syn môj, lebo sa veľmi ponáhľam!"
Opäť vážne. Pri návšteve Banskej Štiavnice určite stojí za pozornosť navštíviť Nový zámok, Starý zámok, Klopačku, Botanickú záhradu, Berggericht - mineralogickú expozíciu, Kammerhof - bývalé sídlo komorských grófov, najväčší komplex budov v meste, Banskoštiavnický betlehem, evanjelický kostol, či kostol Nanebovzatia Panny Márie. Určite na to nestačí jeden deň. Aj my sme už čo-to mali spoznané, neboli sme v Banskej Štiavnici po prvý raz.
K Banskej Štiavnici neodmysliteľne patrí Náco, nebol to vraj konkrétny človek. Touto prezývkou boli poctení viacerí baníci, ktorí svojim veselým duchom zmierňovali neľahký život v podzemí.
Nácko si vraj pýta:
„Mama, nak mi dajú ten sviatočný oblek!"
„A kerý, Nácko, keď žiadon nemáš?"
„Nuž klobúk, palicu a fajku!"
Iný príbeh hovorí o tom, ako sa Náco prišiel po vojenčine hlásiť do bane.
„Zo začiatku budeš dostávať zlatku zo šichty, neskoršie možno aj viac," informoval ho hutman.
„A to neskoršie kedy bude?" vyzvedá Náco.
„O také tri -štyri mesiace".
„To ja teda pán hutman, prídem radšej o štvrť roka".
A teraz opäť vážne, ponúkam pár fotografii, ktoré ma zaujali. Možno aj vás budú inšpirovať k návšteve Banskej Štiavnice a pritom využijete aj železničnú prepravu. Cesta vlakom ponúka úžasný pohľad na okolitú prírodou, tá jesenná nás očarila, ale krásna môže byť v každom ročnom období. Takáto cesta bude zaujímavá najmä pre deti, ktoré sa spravidla vozia autom. Cesta vlakom je potom pre nich úžasný zážitok.
Tak to je všetko, v Banskej Štiavnici sme prežili krásny deň. Na cestu z mesta na stanicu sme si zvolili minibus, ktorý pre nás prišiel pár minút po telefonickom zavolaní, cena lístka 50 centov. Pani, ktorá nás viezla bola veľmi príjemná a ešte pridala aj pár zaujímavých miestnych informácii.
