Neviem, ako vy, ale ja som cikády ešte nevidela. Rozhodne som si užila a vychutnala ich krásne a neúnavné koncertovanie. Cikády určite patria k mágii Jadranského mora. Aspoň tak si na ne spomínam ja. Minulý rok sme si ich vychutnávali v Tivate. Živo si viem predstaviť pláž Pržno, pred ňou nádhernú zátoku, ktorú z ľavej i pravej strany lemujú skalné bralá, borovicový les a v ňom nádherne cvrlikali cikády. Pravidelne sme chodili na skaly, aby sme ich počúvať. Sadli sme si na útesy a bezstarostne sme sa započúvali do ich koncertu. Z jednaj strany teda cikády, z druhej strany šum mora. Nádherná pieseň, ktorú vytvárali vlny svojim nárazom na skalné brala. Určite je to príjemné, keď sa namiesto rušného mesta môžeme započúvať do koncertovania cikád.
Aj tento rok sme mali takú príležitosť, do cvrlikania cikád sme sa započúvali pri pešej ceste z Bečiči do Budvy. Pri tejto ceste sa nám okrem iného ponúkal aj nádherný pohľad na Budvansku pláž, ako inak sprevádzaný nádherným cvrlikaním cikád. Stálo za to, chvíľu si tam postáť a potešiť sa tým nádherným „divadlom."
Hovorí sa, že cikády sú najhlučnejší hmyz, no rušia nádherne. Nemusí sa to každému páčiť. I tak navrhujem nezabudnite sa pri mori započúvať do neúnavného, ale nádherného koncertu cikád, možno sa zapáči aj vám. Na ceste k moru vám želám bezpečnú jazdu, či inú bezpečnú dopravu, krásny pobyt a načerpajte veľa, veľa... nových síl.
Tak toto bol domov cikád, škoda, že ich nepočujete.
