Betlehemy a Gavurky? Na prvý pohľad to možno, tak nevyznie, ale pri tejto príležitosti som v LDM navštívila i výstavu fotografii a k ním krásnu poéziu.
Fotografie: Gustav Hegedüš. Básne: Ondrej Nagay.
Fotograf i básnik objavujú a zdôrazňujú lásku k lesu. Krásne zábery z lesa, krásne slová básnika. Najviac mi učarovali staré stromy, a tak som sa o niečo dlhšie zastavila pri jednej fotografii - Gavurky.
Gavurky – dubový háj, toto jedinečné miesto sa nachádza iba niekoľko kilometrov od môjho bydliska, pri obci Dobrá Niva. Zahanbila som sa a zároveň som tomuto jedinečnému miestu začala venovať pozornosť. Informácie z výstavy som dala aj na FB, hneď sa našlo pár priateľov, som im nesmierne vďačná. Na jar navštívime Gavurky spoločne. Ako sa hovorí: „Radšej raz vidieť ako stokrát počuť.“
Potešilo by ma, ak by som motivovala aj vás, pridám pár informácii. Ako som sa dočítala na internete, unikátnosť dubového hája spočíva v tom, že ide o pôvodný pasienkový - panónsky háj. Každý strom je výnimočný svojim tvarom a všetky spolu vytvárajú čarokrásnu krajinu.
Z dostupných informácii sa dozvedám, že takýchto pasienkových hájov sa zachovalo málo. Najväčší sa nachádza práve ten neďaleko Zvolena medzi obcami Dobrá Niva a Sása -200 až 400 ročné košaté duby.
Lokalita je chránená, patrí do Správy štátnej ochrany prírody Poľana, rozloha 68,4214 ha. Predmetom je ochrana biotopov európskeho významu, podhorské kosné lúky, vzácne druhy vtáctva, hmyzu a iných živočíchov.
Ak Vás téma zaujala určite ešte budete surfovať po internete. Ja iba dodám informáciu od tých, čo Gavurky navštívili osobne.
Cesta vedie z Dobrej Nivy smerom sa Sásu alebo z Podskalky. Pešo, na bicykli, autom však iba po prvé stromy, potom peši. Veď inak by to bol hriech! Gavurky treba vidieť, slová tu zrejme nestačia.
Dovoľte, aby som upútavku na Gavurky ukončila myšlienkou:
„Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“ Andrej Sládkovič slovenský básnik a prekladateľ 1820 -
Fotografia: zdroj internet
Gavurky za to nemôžu. Článok som nezrušila iba upravila. Odstránila som moje fotografie. Stalo sa tak po diskusii. Nereagovala som na kritiku, ale na spôsob akým bola podaná. Konštruktívna kritika je dobrá, posúva ďalej, tej sa nebránim. Sarkazmus je čosi iné.
Moja reakcia? Aká akcia taká reakcia..., bez nej by som sa do diskusie nezapojila.
Ešte k fotografiám, priznávam neboli kvalitné. Fotila som mobilom huawei honor 20. Fotografie boli urobené priamo v múzeu na výstave fotografii, v miestnosti bolo málo svetla a blesk som nemohla používať. Skutočne mi išlo o priblíženie atmosféry - krásne fotografie a básne. Dvaja autori a ich vyznanie lesu. Nepodarilo sa! Na blogu som skončila, resp. prerušila príspevky v roku 2013, po pauze som sa prihlásila po 6 rokoch. Opäť zvážim svoje pôsobenie.
