Na tento príbeh som si spomenula práve teraz, keď sme do sčítacich štastistických hárkov mali uvádzať i náboženské vyznanie. Náboženské rozdiely môžu vážne zasiahnuť do života dvoch mladých ľudí. Irena, pochádzala z bigotnej katolíckej rodiny. Rodičia, starí rodičia nevedeli pripustiť inú možnosť, ako cirkevný sobáš. Cirkevným obradom dokonca podmienili aj svadobné dary.
Roman bol žid. „Nikdy nezabudnem na to napätie, ako som premýšľal, či a ako mám oznámiť túto skutočnosť Irene," spomína na začiatky ich vzťahu Roman. Aj Irena podobne, ako Roman, mala obavy, či si bude chcieť taký fešák, ako bol Roman, začať niečo s „katolíčkou." Napriek tomu, ako sama hovorila, snažila sa žiť „tu a teraz," hoci podvedome pripustia, že im tento vzťah prinesie problémy.
Keď sa Irena a Roman lepšie spoznali, verili, že majú dosť odvahy na to, aby tieto rozdiely zvládli. No nebolo to vôbec jednoduché. „Katolíci, evanjelici," to si snáď rodičia ešte vedeli predstaviť. Ale židovská rodina...? Nakoniec sa obidve rodiny so situáciou zmierili a prejavili mladým svoju podporu. Stalo sa tak vďaka magickému slovo, ktorým je kompromis. Bez ohľadu na vierovyznanie žijú Irena a Roman už niekoľko rokov v šťastnom manželstve. Rodina oslavuje kresťanské i židovské sviatky.
A čo okolie? Ľudia vedia byť „veľmi starostliví," hneď vás vnímajú, ako kresťana, žida moslima... hovorí Irena. I Roman sa pýta sám seba „ prečo nemôžem byť v ich očiach jednoducho človek?"
Keď sa však majú dvaja ľudia radi môžu aj takéto rozdiely prekonať, ale chce to naučiť sa kompromisu. „Kompromis je skutočne magické slovo," potvrdzujú Roman i Irena.
Každý príbeh má svoje čaro, každý príbeh nás môže niečím osloviť, niekedy snáď i poučiť, či možno len pripomenúť, že nie sme sami. Takých prípadov, ako je ten náš je oveľa, oveľa viac. Užitočné môže byť i zamyslenie: „ako by som takú, či podobnú situáciu riešil(a) ja...?" Veď nevieme, dňa ani hodiny, čo nám život prinesie do cesty. Verím, že k tomu prispeje aj môj dnešný príbeh.
